Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe.
Autor TASR
Brusel 1. júna (TASR) - Členské krajiny Európskej únie (Rada EÚ) vo štvrtok rozhodli, že EÚ ako organizácia pristúpi k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Švédske predsedníctvo v Rade EÚ zdôraznilo, že dokončenie tejto záležitosti bolo jeho veľkou prioritou, informuje spravodajca TASR.
Švédska ministerka pre rodovú rovnosť a pracovný život Paulina Brandbergová pri tejto príležitosti zdôraznila, že Istanbulský dohovor je najprogresívnejší a najkomplexnejší dohovor o predchádzaní násiliu na ženách, domácemu násiliu a násiliu a útlaku na základe cti a boji proti nim.
"Som hrdá na to, že švédske predsedníctvo doviedlo Radu EÚ k tomuto dôležitému rozhodnutiu," vyhlásila Brandbergová.
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Vytvára vysoké medzinárodné štandardy v tejto oblasti a obsahuje ustanovenia o predchádzaní násiliu, efektívnom a rýchlom stíhaní a povinnosti poskytnúť útočisko obetiam. Uznáva tiež, že násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi.
Dohovor bol predložený v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokuje. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.
EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a vo štvrtok sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Europoslanci v máji zároveň vyzvali členské štáty, aby bojovali proti dezinformáciám o dohovore.
Z údajov EK vyplýva asi tretina žien v EÚ (približne 62 miliónov), zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie a viac ako polovica (55 percent) zažila od veku 15 rokov sexuálne obťažovanie aspoň raz.
Dohovor stále neratifikovali v EÚ Bulharsko, Česko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Švédska ministerka pre rodovú rovnosť a pracovný život Paulina Brandbergová pri tejto príležitosti zdôraznila, že Istanbulský dohovor je najprogresívnejší a najkomplexnejší dohovor o predchádzaní násiliu na ženách, domácemu násiliu a násiliu a útlaku na základe cti a boji proti nim.
"Som hrdá na to, že švédske predsedníctvo doviedlo Radu EÚ k tomuto dôležitému rozhodnutiu," vyhlásila Brandbergová.
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Vytvára vysoké medzinárodné štandardy v tejto oblasti a obsahuje ustanovenia o predchádzaní násiliu, efektívnom a rýchlom stíhaní a povinnosti poskytnúť útočisko obetiam. Uznáva tiež, že násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi.
Dohovor bol predložený v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokuje. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.
EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a vo štvrtok sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Europoslanci v máji zároveň vyzvali členské štáty, aby bojovali proti dezinformáciám o dohovore.
Z údajov EK vyplýva asi tretina žien v EÚ (približne 62 miliónov), zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie a viac ako polovica (55 percent) zažila od veku 15 rokov sexuálne obťažovanie aspoň raz.
Dohovor stále neratifikovali v EÚ Bulharsko, Česko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
