Belém 9. augusta (TASR) - Na ostro sledovanom summite Organizácie zmluvy o spolupráci v Amazónii (ACTO), ktorý sa v utorok začal v brazílskom meste Belém, bol prijatý nový a ambiciózny spoločný program na záchranu dažďového pralesa ako kľúčovej ochrany Zeme pred zmenou klímy. V noci na stredu o tom informovala agentúra AFP.

Hlavy štátov a vlád Bolívie, Brazílie, Kolumbie, Ekvádoru, Guyany, Peru, Surinamu a Venezuely podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom podporili trvalo udržateľný rozvoj, zastavenie odlesňovania a boj proti organizovanému zločinu, ktorý ťažbu dreva podporuje.

"Rozhodli sme sa založiť Alianciu pre boj proti odlesňovaniu Amazonky s cieľom... zabrániť tomu, aby sa Amazónia dostala do bodu, z ktorého už niet návratu," uviedli lídri ôsmich krajín v spoločnom vyhlásení prijatom v čase, keď na celom svete narastajú obavy o budúcnosť jedného z hlavných ochranných pásiem Zeme pred zmenami klímy, uviedla vo svojej správe agentúra AFP.

Na summite však neboli splnené viaceré požiadavky ochrancov životného prostredia a zástupcov pôvodných obyvateľov - vrátane tej, aby aj ostatné členské krajiny prijali záväzok Brazílie, že do roku 2030 skoncujú s nelegálnym odlesňovaním, i záväzok Kolumbie, že zastavia nový prieskum ložísk ropy.

AFP podotkla, že dvojdňový summit sa začal v ten istý deň, keď klimatické observatórium Európskej únie potvrdilo, že júl bol najteplejším mesiacom, aký bol kedy na Zemi zaznamenaný.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo svojom otváracom prejave zdôraznil "vážne zhoršenie klimatickej krízy".

"Výzvy našej doby a príležitosti, ktoré z nich vyplývajú, si vyžadujú, aby sme konali jednotne," apeloval s tým, že "ešte nikdy to nebolo také naliehavé."

Kolumbijský prezident Gustavo Petro medzitým vyzval na radikálne prehodnotenie globálnej ekonomiky a vyzval na stratégiu v štýle "Marshallovho plánu", v rámci ktorej by sa zrušili dlhy rozvojových krajín výmenou za opatrenia na ochranu klímy.

Na margo prísľubu svojej krajiny týkajúceho sa prieskumu nových ložísk ropy Petro vyhlásil, že "dosiahnutie nulového odlesňovania nestačí ani na absorbovanie všetkých našich emisií uhlíka. Riešením je prestať spaľovať uhlie, ropu a plyn."

Amazonský dažďový prales je považovaný za životne dôležitú tzv. zásobáreň uhlíka - preto zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane podnebia.

Vedci však varujú, že ničenie dažďový prales nebezpečne približuje k "bodu zvratu", po ktorého prekročení by stromy odumierali a namiesto pohlcovania uhlíka by ho uvoľňovali, čo by malo na klímu katastrofálne dôsledky.

V stredu sa predstavitelia krajín z povodia Amazonky stretnú so zástupcami Konžskej demokratickej republiky a Indonézie, aby vydali spoločné vyhlásenie troch najväčších povodí dažďových pralesov na svete.

Na stretnutí sa zúčastnia aj Nórsko a Nemecko, ktoré financujú ochranu Amazonky, a Francúzsko, ktoré kontroluje amazonské územie Francúzskej Guyany.

Summit v Beléme je akousi "generálkou" na konferenciu OSN o klíme naplánovanú na rok 2025.