Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudí vyzval, aby sa naďalej angažovali v boji za občianske slobody.
Autor TASR
Berlín 13. augusta (TASR) – Výstavbu Berlínskeho múru pred 60 rokmi nazval nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v piatkovom prejave pri pamätníku obetiam tohto symbolu rozdeleného Nemecka na Bernauerskej ulici „svedectvom beznádejného zlyhania". Informovala o tom agentúra DPA.
„(Berlínsky) múr bol neprehliadnuteľným znakom štátu, v ktorom vládlo bezprávie a ktorý nebol suverénny ani legitímny ani v očiach vlastných občanov," vyhlásil Steinmeier. Dodal, že predstavoval začiatok konca, ktorý však „na seba nechal príliš dlho čakať".
„Trinásty august 1961 bol pre nás Nemcov a pre svet osudovým dňom, dňom, ktorý zničil sny a nádeje, ktorý oddelil deti od rodičov i vnúčatá od starých rodičov a bolestivo zasiahol do života nespočetného množstva jednotlivcov," uvádza sa v písomnom znení prezidentovho prejavu.
Berlínsky múr – najznámejší symbol studenej vojny – rozdeľoval nemeckú metropolu viac ako 28 rokov. Z ostnatého, betónového zovretia sa Berlín dostal až 9. novembra 1989. Pri pokuse o prekonanie približne 155 kilometrov dlhého a 360 centimetrov vysokého múru zahynulo v Berlíne minimálne 140 ľudí.
Steinmeier pripomenul vetu vtedajšieho najvyššieho predstaviteľa Nemeckej demokratickej republiky (NDR) Waltera Ulbrichta z júna 1961. „Nikto nemá v úmysle postaviť múr." Podľa slov spolkového prezidenta išlo o „jednu z najbezočivejších lží v nemeckých dejinách".
Komunistický režim vo východnom Berlíne totiž už dlho predtým jasne plánoval zastaviť prúd ľudí utekajúcich z NDR cez Berlín do Nemeckej spolkovej republiky (NSR) nachádzajúcej sa na území západných okupačných zón. V rokoch 1946–61 opustili územie NDR takmer tri milióny obyvateľov, medzi ktorými bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich odchádzala do NSR cez Berlín.
Steinmeier ďalej výstavbu múru odsúdil slovami, že vtedajší režim „musel vlastných občanov uväzniť v krajine, aby (štát) vôbec mohol ešte nejakú dobu fungovať".
Ľudí vyzval, aby sa naďalej angažovali v boji za občianske slobody. „Sloboda a demokracia nie sú nikdy dané od prírody, nie je ich nikdy možné získať raz a navždy. Slobodu a demokraciu je nutné vybojovať, ale potom ich je potrebné chrániť, hájiť a zachovávať. Sloboda a demokracia si vyžadujú rozhodnú odhodlanosť a vášeň," zdôraznil Steinmeier. To sa začína, ako dodal, účasťou na demokratických voľbách.
„Myslite na to, keď sa bude čoskoro voliť nový Spolkový snem," apeloval na občanov. Parlamentné voľby v Nemecku sa uskutočnia 26. septembra.
„(Berlínsky) múr bol neprehliadnuteľným znakom štátu, v ktorom vládlo bezprávie a ktorý nebol suverénny ani legitímny ani v očiach vlastných občanov," vyhlásil Steinmeier. Dodal, že predstavoval začiatok konca, ktorý však „na seba nechal príliš dlho čakať".
„Trinásty august 1961 bol pre nás Nemcov a pre svet osudovým dňom, dňom, ktorý zničil sny a nádeje, ktorý oddelil deti od rodičov i vnúčatá od starých rodičov a bolestivo zasiahol do života nespočetného množstva jednotlivcov," uvádza sa v písomnom znení prezidentovho prejavu.
Berlínsky múr – najznámejší symbol studenej vojny – rozdeľoval nemeckú metropolu viac ako 28 rokov. Z ostnatého, betónového zovretia sa Berlín dostal až 9. novembra 1989. Pri pokuse o prekonanie približne 155 kilometrov dlhého a 360 centimetrov vysokého múru zahynulo v Berlíne minimálne 140 ľudí.
Steinmeier pripomenul vetu vtedajšieho najvyššieho predstaviteľa Nemeckej demokratickej republiky (NDR) Waltera Ulbrichta z júna 1961. „Nikto nemá v úmysle postaviť múr." Podľa slov spolkového prezidenta išlo o „jednu z najbezočivejších lží v nemeckých dejinách".
Komunistický režim vo východnom Berlíne totiž už dlho predtým jasne plánoval zastaviť prúd ľudí utekajúcich z NDR cez Berlín do Nemeckej spolkovej republiky (NSR) nachádzajúcej sa na území západných okupačných zón. V rokoch 1946–61 opustili územie NDR takmer tri milióny obyvateľov, medzi ktorými bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich odchádzala do NSR cez Berlín.
Steinmeier ďalej výstavbu múru odsúdil slovami, že vtedajší režim „musel vlastných občanov uväzniť v krajine, aby (štát) vôbec mohol ešte nejakú dobu fungovať".
Ľudí vyzval, aby sa naďalej angažovali v boji za občianske slobody. „Sloboda a demokracia nie sú nikdy dané od prírody, nie je ich nikdy možné získať raz a navždy. Slobodu a demokraciu je nutné vybojovať, ale potom ich je potrebné chrániť, hájiť a zachovávať. Sloboda a demokracia si vyžadujú rozhodnú odhodlanosť a vášeň," zdôraznil Steinmeier. To sa začína, ako dodal, účasťou na demokratických voľbách.
„Myslite na to, keď sa bude čoskoro voliť nový Spolkový snem," apeloval na občanov. Parlamentné voľby v Nemecku sa uskutočnia 26. septembra.
Prečítajte si aj: Pred 60 rokmi sa začala stavba Berlínskeho múru
