Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéfovia diplomacií členských krajín sa na stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse.
Autor TASR
Oslo 1. júna (TASR) — Členské krajiny NATO súhlasia s tým, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie a Moskva jej v tom nemôže zabrániť, povedal vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO," povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Osle. Šéfovia diplomacií členských krajín sa na tomto stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse, konštatuje Reuters.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku povedal, že Kyjev chce na summite NATO vo Vilniuse počuť "jasné" rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.
Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii, lídri členských krajín však dosiaľ neprijali niektoré potrebné kroky, ktoré by jej to umožnili. Jedným z nich je vypracovanie tzv. akčného plánu, ktorý by vytýčil časový harmonogram pre získanie členstva.
Do začiatku summitu vo Vilniuse zostáva už len šesť týždňov, čím sa zvyšuje tlak na spojencov, aby našli spoločnú reč v tom, čo presne chcú Ukrajine ponúknuť, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo Kyjev a jeho najbližší spojenci vo východnej Európe vyzývajú na konkrétne kroky, ktoré by Ukrajinu priblížili k členstvu v NATO, západné krajiny ako USA či Nemecko sa obávajú urobiť rozhodnutie, ktoré by mohlo Alianciu posunúť k vojne s Ruskom.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti podotkol, že Kyjev počas 14 rokov čakania na odpoveď NATO zažil už dve invázie. "Je najvyšší čas, aby sme si k tomu naozaj sadli a našli konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom sa Ukrajina priblíži k NATO a kedy sa stane členom Aliancie," povedal.
Obdobnú výzvu zopakoval aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna, ktorý apeloval na spojencov, aby Kyjevu predostreli jasnú cestu do NATO a po vojne mu poskytli pevné bezpečnostné záruky, aby nezostali žiadne "sivé zóny“, ktoré by Rusko mohlo využiť.
Stoltenberg tiež vyzval na vytvorenie rámca bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktorý by mal odradiť Rusko od podniknutia ďalších vojenských akcií proti Ukrajine.
Ďalšie členské krajiny NATO, ako Nemecko a Luxembursko, však zdôraznili riziká, ktoré by nastali, ak by sa Aliancia príliš ponáhľala s prijatím Kyjeva. Maďarsko zastáva postoj, že vstup Ukrajiny do NATO nemôže byť na programe nadchádzajúceho summitu vo Vilniuse.
"Politika otvorených dverí NATO zostáva v platnosti, no zároveň je jasné, že nemôžeme hovoriť o prijímaní nových členov, na ktorých území prebieha vojna," povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
"Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO," povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Osle. Šéfovia diplomacií členských krajín sa na tomto stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse, konštatuje Reuters.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku povedal, že Kyjev chce na summite NATO vo Vilniuse počuť "jasné" rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.
Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii, lídri členských krajín však dosiaľ neprijali niektoré potrebné kroky, ktoré by jej to umožnili. Jedným z nich je vypracovanie tzv. akčného plánu, ktorý by vytýčil časový harmonogram pre získanie členstva.
Do začiatku summitu vo Vilniuse zostáva už len šesť týždňov, čím sa zvyšuje tlak na spojencov, aby našli spoločnú reč v tom, čo presne chcú Ukrajine ponúknuť, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo Kyjev a jeho najbližší spojenci vo východnej Európe vyzývajú na konkrétne kroky, ktoré by Ukrajinu priblížili k členstvu v NATO, západné krajiny ako USA či Nemecko sa obávajú urobiť rozhodnutie, ktoré by mohlo Alianciu posunúť k vojne s Ruskom.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti podotkol, že Kyjev počas 14 rokov čakania na odpoveď NATO zažil už dve invázie. "Je najvyšší čas, aby sme si k tomu naozaj sadli a našli konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom sa Ukrajina priblíži k NATO a kedy sa stane členom Aliancie," povedal.
Obdobnú výzvu zopakoval aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna, ktorý apeloval na spojencov, aby Kyjevu predostreli jasnú cestu do NATO a po vojne mu poskytli pevné bezpečnostné záruky, aby nezostali žiadne "sivé zóny“, ktoré by Rusko mohlo využiť.
Stoltenberg tiež vyzval na vytvorenie rámca bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktorý by mal odradiť Rusko od podniknutia ďalších vojenských akcií proti Ukrajine.
Ďalšie členské krajiny NATO, ako Nemecko a Luxembursko, však zdôraznili riziká, ktoré by nastali, ak by sa Aliancia príliš ponáhľala s prijatím Kyjeva. Maďarsko zastáva postoj, že vstup Ukrajiny do NATO nemôže byť na programe nadchádzajúceho summitu vo Vilniuse.
"Politika otvorených dverí NATO zostáva v platnosti, no zároveň je jasné, že nemôžeme hovoriť o prijímaní nových členov, na ktorých území prebieha vojna," povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
