Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny ako Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko či Nórsko už v tomto smere podpísali kontrakty. Umožní im to dopĺňať vlastné zásoby a zároveň muníciu aj naďalej dodávať Kyjevu.
Autor TASR
Brusel 15. februára (TASR) - Členské krajiny Severoatlantickej aliancie sa rozhodli zvýšiť výrobu delostreleckej munície, ktorej zásoby sa zmenšili po ruskej invázii na Ukrajinu. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po dvojdňovom stretnutí ministrov obrany krajín Aliancie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Veci sa už dejú, no... musíme ešte viac zintenzívniť (výrobu), pretože je veľmi potrebné dodať Ukrajine muníciu," uviedol Stoltenberg. Krajiny ako Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko či Nórsko už v tomto smere podpísali kontrakty. Umožní im to dopĺňať vlastné zásoby a zároveň muníciu aj naďalej dodávať Kyjevu.
Ani pred vlaňajšou ruskou inváziou na Ukrajinu nespĺňali mnohé krajiny ciele NATO v oblasti muničných zásob. Ešte viac ich vyčerpalo tempo dodávok Kyjevu. Ozbrojené sily Ukrajiny denne vypália až 10.000 delostreleckých granátov.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v Bruseli priblížil, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko. Berlín okrem toho pošle Kyjevu ďalších 14 a Lisabon tri modernejšie tanky Leopard 2 A6.
Krajiny NATO odštartovali aj diskusie o primeranosti výdavkov na obranu na úrovni dve percentá HDP a či by sa nemali zvýšiť aj pre vojnu na Ukrajine. "Myslím, že by sme mali prejsť od toho, že dve percentá považujeme za strop k tomu, aby sme dve percentá považovali za tzv. podlahu, respektíve minimum (vynakladaných výdavkov)," povedal Stoltenberg.
Za pravdu mu dal aj minister Pistorius. "Myslím si, že samotný posun k cieľu dve percentá nebude stačiť, môže byť len základom pre ďalšie kroky," povedal novinárom.
Reuters približuje, že rozhodnutie sa v tomto smere očakáva na júlovom summite NATO v Litve.
Členské krajiny Aliancie sa ešte v roku 2014 dohodli, že do desiatich rokov budú na obranu vynakladať aspoň dve percentá svojho HDP. Bola to reakcia na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe po ruskej anexii Krymu. Mnohé krajiny však túto úroveň výdavkov na obranu dodnes nespĺňajú, pripomína Reuters.
Patrí k nim aj Nemecko. Jeho výdavky na obranu mali podľa odhadov Aliancie vlani dosiahnuť menej ako 1,5 percenta HDP. Naproti tomu Spojené štáty, hlavný líder NATO, podľa odhadov vynaložili takmer 3,5 percenta svojho HDP.
"Veci sa už dejú, no... musíme ešte viac zintenzívniť (výrobu), pretože je veľmi potrebné dodať Ukrajine muníciu," uviedol Stoltenberg. Krajiny ako Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko či Nórsko už v tomto smere podpísali kontrakty. Umožní im to dopĺňať vlastné zásoby a zároveň muníciu aj naďalej dodávať Kyjevu.
Ani pred vlaňajšou ruskou inváziou na Ukrajinu nespĺňali mnohé krajiny ciele NATO v oblasti muničných zásob. Ešte viac ich vyčerpalo tempo dodávok Kyjevu. Ozbrojené sily Ukrajiny denne vypália až 10.000 delostreleckých granátov.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v Bruseli priblížil, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko. Berlín okrem toho pošle Kyjevu ďalších 14 a Lisabon tri modernejšie tanky Leopard 2 A6.
Krajiny NATO odštartovali aj diskusie o primeranosti výdavkov na obranu na úrovni dve percentá HDP a či by sa nemali zvýšiť aj pre vojnu na Ukrajine. "Myslím, že by sme mali prejsť od toho, že dve percentá považujeme za strop k tomu, aby sme dve percentá považovali za tzv. podlahu, respektíve minimum (vynakladaných výdavkov)," povedal Stoltenberg.
Za pravdu mu dal aj minister Pistorius. "Myslím si, že samotný posun k cieľu dve percentá nebude stačiť, môže byť len základom pre ďalšie kroky," povedal novinárom.
Reuters približuje, že rozhodnutie sa v tomto smere očakáva na júlovom summite NATO v Litve.
Členské krajiny Aliancie sa ešte v roku 2014 dohodli, že do desiatich rokov budú na obranu vynakladať aspoň dve percentá svojho HDP. Bola to reakcia na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe po ruskej anexii Krymu. Mnohé krajiny však túto úroveň výdavkov na obranu dodnes nespĺňajú, pripomína Reuters.
Patrí k nim aj Nemecko. Jeho výdavky na obranu mali podľa odhadov Aliancie vlani dosiahnuť menej ako 1,5 percenta HDP. Naproti tomu Spojené štáty, hlavný líder NATO, podľa odhadov vynaložili takmer 3,5 percenta svojho HDP.
