Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenul, že cieľom sankcií nie je izolovať Rusko, ale sú reakciou na porušenie medzinárodných pravidiel, ako bola napríklad anexia Krymu, čo musí mať dôsledky.
Autor TASR
Brusel 7. júna (TASR) - Stála americká základňa v Poľsku alebo prehodnotenie medzinárodných sankcií voči Rusku neboli témou štvrtkových rokovaní ministrov obrany 29 členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas stretnutia s novinármi.
"Nebola žiadna diskusia o poľskom návrhu," upozornil šéf Aliancie novinárov. Pripomenul však, že NATO v posledných rokoch zvýšilo svoju prítomnosť vo východnej časti Aliancie vrátane Poľska, keď po prvý raz v histórii NATO sú bojové prápory aj v pobaltských štátoch a v Poľsku. Dodal, že spojenci majú v Poľsku rôzne útvary a na jeho území sa chystajú vybudovať protiraketovú obranu, čo znamená konštantnú prítomnosť NATO. Rovnako podľa neho vidieť aj zvyšovanie prítomnosti USA v Európe a americký 40-percentný nárast financovania USA v rámci Európskej iniciatívy zaistenia (ERI).
Na otázku, ako vníma snahy novej talianskej vlády zmierniť sankčný režim proti Rusku, Stoltenberg spresnil, že ministri o sankciách nehovorili. Pripomenul, že cieľom sankcií nie je izolovať Rusko, ale sú reakciou na porušenie medzinárodných pravidiel, ako bola napríklad anexia Krymu, čo musí mať dôsledky.
"V skutočnosti sa usilujeme o lepší vzťah s Ruskom. Celá Aliancia stojí za duálnym prístupom k Rusku - obrana a dialóg. Rusko je našim susedom a musíme sa pokúsiť zlepšiť naše vzťahy," uviedol.
To, o čom ministri rokovali, boli záväzky ich krajín zvyšovať príspevky na obranu podľa princípu spravodlivejšieho zdieľania nákladov, či už v podobe financií, spôsobilostí alebo účasti na misiách.
Stoltenberg uviedol, že má prvé rozpočtové odhady za rok 2018. Ocenil, že štyri po sebe idúce roky výdavky všetkých spojencov skutočne rástli, že pribúdajú krajiny, ktoré vynakladajú dve percentá HDP na obranu - tohto roku by to malo byť osem krajín - a že 15 spojencov má plány urobiť tak do roku 2024.
"Európski spojenci a Kanada v tomto roku očakávajú skutočný nárast výdavkov o 3,8 percenta. Znamená to, že od roku 2014 európski spojenci a Kanada vynaložia na obranu 87 miliárd dolárov," konštatoval Stoltenberg. V tejto súvislosti dodal, že spojenci sa zaviazali investovať 20 percent svojich výdavkov na obranu na modernizáciu vybavenia, čo by ešte v tomto roku malo zrealizovať 15 členských krajín NATO.
Téma výdavkov na obranu bude patriť k hlavným bodom rokovaní aj na budúci mesiac počas summitu NATO v Bruseli (11.-12.7.), pričom Stoltenberg vyjadril nádej, že členské krajiny aj počas tohto vrcholného stretnutia potvrdia svoje rozpočtové záväzky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
"Nebola žiadna diskusia o poľskom návrhu," upozornil šéf Aliancie novinárov. Pripomenul však, že NATO v posledných rokoch zvýšilo svoju prítomnosť vo východnej časti Aliancie vrátane Poľska, keď po prvý raz v histórii NATO sú bojové prápory aj v pobaltských štátoch a v Poľsku. Dodal, že spojenci majú v Poľsku rôzne útvary a na jeho území sa chystajú vybudovať protiraketovú obranu, čo znamená konštantnú prítomnosť NATO. Rovnako podľa neho vidieť aj zvyšovanie prítomnosti USA v Európe a americký 40-percentný nárast financovania USA v rámci Európskej iniciatívy zaistenia (ERI).
Na otázku, ako vníma snahy novej talianskej vlády zmierniť sankčný režim proti Rusku, Stoltenberg spresnil, že ministri o sankciách nehovorili. Pripomenul, že cieľom sankcií nie je izolovať Rusko, ale sú reakciou na porušenie medzinárodných pravidiel, ako bola napríklad anexia Krymu, čo musí mať dôsledky.
"V skutočnosti sa usilujeme o lepší vzťah s Ruskom. Celá Aliancia stojí za duálnym prístupom k Rusku - obrana a dialóg. Rusko je našim susedom a musíme sa pokúsiť zlepšiť naše vzťahy," uviedol.
To, o čom ministri rokovali, boli záväzky ich krajín zvyšovať príspevky na obranu podľa princípu spravodlivejšieho zdieľania nákladov, či už v podobe financií, spôsobilostí alebo účasti na misiách.
Stoltenberg uviedol, že má prvé rozpočtové odhady za rok 2018. Ocenil, že štyri po sebe idúce roky výdavky všetkých spojencov skutočne rástli, že pribúdajú krajiny, ktoré vynakladajú dve percentá HDP na obranu - tohto roku by to malo byť osem krajín - a že 15 spojencov má plány urobiť tak do roku 2024.
"Európski spojenci a Kanada v tomto roku očakávajú skutočný nárast výdavkov o 3,8 percenta. Znamená to, že od roku 2014 európski spojenci a Kanada vynaložia na obranu 87 miliárd dolárov," konštatoval Stoltenberg. V tejto súvislosti dodal, že spojenci sa zaviazali investovať 20 percent svojich výdavkov na obranu na modernizáciu vybavenia, čo by ešte v tomto roku malo zrealizovať 15 členských krajín NATO.
Téma výdavkov na obranu bude patriť k hlavným bodom rokovaní aj na budúci mesiac počas summitu NATO v Bruseli (11.-12.7.), pričom Stoltenberg vyjadril nádej, že členské krajiny aj počas tohto vrcholného stretnutia potvrdia svoje rozpočtové záväzky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
