Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie povedal, že v roku 2016 iba päť krajín aliancie splnilo cieľ vynaložiť dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu.
Autor TASR
Brusel 13. marca (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg dnes v rámci výročnej správy NATO za rok 2016 opätovne vyzval európskych spojencov, aby vyčlenili viac finančných zdrojov pre rezorty obrany.
Podľa jeho slov by takýto krok uistil prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o tom, že sa európski spojenci snažia o spravodlivejší podiel na chode aliancie.
"Ešte stále nezdieľame reálnu záťaž v rámci nášho spojenectva," vyhlásil Stoltenberg pre novinármi. Spresnil, že v roku 2016 iba päť krajín 28-člennej aliancie splnilo cieľ vynaložiť dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu, a to USA, Británia, Estónsko, Grécko a Poľsko. Lídri krajín NATO sa pritom už v roku 2014 dohodli na postupnom zvyšovaní vojenských výdavkov.
"Tento krok je nevyhnutný, aby naše transatlantické väzby, základ aliancie, zostali aj naďalej pevné," uviedol šéf NATO.
Výročná správa upozorňuje na nerovnováhu vo výdavkoch medzi USA a zvyškom členských štátov NATO v situácii, keď nový prezident USA dôrazne apeluje na európskych spojencov, aby si plnili svoje finančné záväzky.
Správa konkretizuje, že americká armáda v roku 2016 na vojenské účely minula 679 miliárd dolárov (3,36 percenta HDP). Znamená to 68 percent zo spoločného rozpočtu na obranu všetkých 28 členských štátov, zatiaľ čo americký HDP predstavuje iba 48 percent súhrnného HDP všetkých spojencov. Stoltenberg upozornil, že takéto "zdieľanie bremena" v rámci aliancie "nie je fér".
Druhým najväčším prispievateľom na obranu z radov spojencov - z hľadiska národného rozpočtu - bolo vlani Grécko (2,36 percenta), potom Estónsko (2,18), Británia (2,17) a Poľsko (2,01).
Stoltenberg však na druhej strane ocenil, že po predošlých rokoch rozpočtových škrtov členské štáty začali viac investovať do obrany. Vlani sa súhrnné obranné výdavky európskych spojencov a Kanady zvýšili o 3,8 percenta (voči roku 2015), čo predstavuje sumu okolo 10 miliárd dolárov.
Podľa výročnej správy sa najmä Francúzsko a Turecko približujú k hranici dvojpercentných rozpočtových záväzkov. Litva, Lotyšsko a Rumunsko chcú túto hranicu dosiahnuť do konca roku 2018. Sedem členov by však muselo svoje výdavky takmer zdvojnásobiť, Luxembursko dokonca zoštvornásobiť, aby dosiahli finančné záväzky dané na summite NATO vo Walese. V prípade Nemecka by splnenie dvojpercentnej rozpočtovej hranice znamenalo viac výdavkov na obranu, ako ich na rovnaký účel poskytuje napríklad Ruská federácia.
Podľa jeho slov by takýto krok uistil prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o tom, že sa európski spojenci snažia o spravodlivejší podiel na chode aliancie.
"Ešte stále nezdieľame reálnu záťaž v rámci nášho spojenectva," vyhlásil Stoltenberg pre novinármi. Spresnil, že v roku 2016 iba päť krajín 28-člennej aliancie splnilo cieľ vynaložiť dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu, a to USA, Británia, Estónsko, Grécko a Poľsko. Lídri krajín NATO sa pritom už v roku 2014 dohodli na postupnom zvyšovaní vojenských výdavkov.
"Tento krok je nevyhnutný, aby naše transatlantické väzby, základ aliancie, zostali aj naďalej pevné," uviedol šéf NATO.
Výročná správa upozorňuje na nerovnováhu vo výdavkoch medzi USA a zvyškom členských štátov NATO v situácii, keď nový prezident USA dôrazne apeluje na európskych spojencov, aby si plnili svoje finančné záväzky.
Správa konkretizuje, že americká armáda v roku 2016 na vojenské účely minula 679 miliárd dolárov (3,36 percenta HDP). Znamená to 68 percent zo spoločného rozpočtu na obranu všetkých 28 členských štátov, zatiaľ čo americký HDP predstavuje iba 48 percent súhrnného HDP všetkých spojencov. Stoltenberg upozornil, že takéto "zdieľanie bremena" v rámci aliancie "nie je fér".
Druhým najväčším prispievateľom na obranu z radov spojencov - z hľadiska národného rozpočtu - bolo vlani Grécko (2,36 percenta), potom Estónsko (2,18), Británia (2,17) a Poľsko (2,01).
Stoltenberg však na druhej strane ocenil, že po predošlých rokoch rozpočtových škrtov členské štáty začali viac investovať do obrany. Vlani sa súhrnné obranné výdavky európskych spojencov a Kanady zvýšili o 3,8 percenta (voči roku 2015), čo predstavuje sumu okolo 10 miliárd dolárov.
Podľa výročnej správy sa najmä Francúzsko a Turecko približujú k hranici dvojpercentných rozpočtových záväzkov. Litva, Lotyšsko a Rumunsko chcú túto hranicu dosiahnuť do konca roku 2018. Sedem členov by však muselo svoje výdavky takmer zdvojnásobiť, Luxembursko dokonca zoštvornásobiť, aby dosiahli finančné záväzky dané na summite NATO vo Walese. V prípade Nemecka by splnenie dvojpercentnej rozpočtovej hranice znamenalo viac výdavkov na obranu, ako ich na rovnaký účel poskytuje napríklad Ruská federácia.
