Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Autor TASR
Kodaň 15. mája (TASR) - Medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby po skončení súčasnej vojny Rusko opätovne nenapadlo Ukrajinu. Zároveň sa však snažia vyhnúť zatiahnutiu Aliancie do konfliktu, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na Kodanskom summite o demokracii. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.
Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"V súčasnosti prebiehajú konzultácie," povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.
Po ruskom útoku na Ukrajinu požiadali pred rokom o členstvo v NATO severské krajiny Fínsko a Švédsko. Fínsko tento rok na jar do NATO vstúpilo, Švédsko zatiaľ nie, avšak obom krajinám ešte vlani poskytli bezpečnostné záruky Spojené štáty, Británia, Francúzsko aj Nemecko.
"Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska alebo prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti," povedal Stoltenberg.
"Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie," uviedol generálny tajomník NATO.
Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane — robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín.
Ukrajina vlani na jeseň požiadala NATO o zrýchlené prijatie do organizácie, avšak s tým musí súhlasiť všetkých 31 členských štátov. Viaceré pritom odmietajú vstup Ukrajiny, kým sa na jej území odohráva vojenský konflikt.
Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"V súčasnosti prebiehajú konzultácie," povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.
Po ruskom útoku na Ukrajinu požiadali pred rokom o členstvo v NATO severské krajiny Fínsko a Švédsko. Fínsko tento rok na jar do NATO vstúpilo, Švédsko zatiaľ nie, avšak obom krajinám ešte vlani poskytli bezpečnostné záruky Spojené štáty, Británia, Francúzsko aj Nemecko.
"Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska alebo prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti," povedal Stoltenberg.
"Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie," uviedol generálny tajomník NATO.
Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane — robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín.
Ukrajina vlani na jeseň požiadala NATO o zrýchlené prijatie do organizácie, avšak s tým musí súhlasiť všetkých 31 členských štátov. Viaceré pritom odmietajú vstup Ukrajiny, kým sa na jej území odohráva vojenský konflikt.