Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení rokovaní v správe pre médiá uviedol, že koronakríza ukázala, že krajiny 30-člennej Aliancie sú odolné a jednotné.
Autor TASR
Brusel 15. apríla (TASR) - Ministri obrany NATO v stredu večer rokovali prostredníctvom zabezpečenej videokonferencie, aby rozhodli o ďalších krokoch Severoatlantickej aliancie v boji proti chorobe COVID-19.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení rokovaní v správe pre médiá uviedol, že koronakríza ukázala, že krajiny 30-člennej Aliancie "sú odolné a jednotné", zároveň však zdôraznil, že aj v čase tejto krízy Aliancia musí zostať "ostražitá".
"Naši vojenskí predstavitelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní podpory civilnému úsiliu. A pomocou mechanizmov NATO si spojenci navzájom pomáhajú zachraňovať ľudské životy," opísal situáciu Stoltenberg.
Pripomenul, že najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe, americký generál Tod Wolters, koordinuje vojenskú podporu pri riešení krízy spojenej s koronavírusom. To okrem iného zahŕňa porovnávanie žiadostí o podporu s ponukami pomoci zo strany spojencov a partnerov Aliancie a tiež koordináciu jedinečného strategického potenciálu leteckých síl NATO, čo rýchlo a efektívne zabezpečuje stovky ton zdravotného vybavenia všade tam, kde je to potrebné.
Podľa Stoltenberga vojenské sily NATO od vypuknutia krízy zaznamenali viac ako 100 leteckých misií zameraných na poskytovanie lekárskeho materiálu, pomohli postaviť 25 poľných nemocníc a svojimi kapacitami o 25.000 kusov zvýšili počet nemocničných lôžok.
Ministri obrany diskutovali aj o dôležitosti boja proti zvyšujúcej sa miere dezinformácií a propagandy zo strany štátnych a neštátnych aktérov, čo platí aj pri informáciách spojených s koronakrízou. Podľa Stoltenberga spojenci úzko spolupracujú na identifikácii, monitorovaní a odhalení lží a dezinformácií.
Vedúci rezortov obrany sa prostredníctvom videokonferencie venovali aj dlhodobým dôsledkom súčasnej zdravotnej krízy pre NATO, čo sa týka aj prebiehajúcich operácií a misií a udržania hlavného poslania Aliancie, čiže ochrany takmer jednej miliardy občanov.
"Skutočnosť, že máme zdravotnú krízu, neznamená, že zmiznú tradičnejšie hrozby," uviedol Stoltenberg s upozornením, že teroristi alebo rôzni neštátni aktéri by mohli túto situáciu zneužiť. "NATO je odhodlané zabezpečiť, aby sa zdravotná kríza nerozvinula v bezpečnostnú krízu," dodal.
Podľa šéfa Aliancie koronakríza bude mať negatívny dopad na hospodárenie tohto zoskupenia, pretože finančné príspevky členov NATO sa vypočítavajú podľa ich ročného hospodárskeho rastu. Hospodársky pokles členských krajín môže podľa neho spôsobiť aj to, že niektorí spojenci budú zraniteľnejší z hľadiska obrany, lebo hospodárska situácia ich môže donútiť predať kritickú infraštruktúru, ktorá je rozhodujúca pre ich odolnosť.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení rokovaní v správe pre médiá uviedol, že koronakríza ukázala, že krajiny 30-člennej Aliancie "sú odolné a jednotné", zároveň však zdôraznil, že aj v čase tejto krízy Aliancia musí zostať "ostražitá".
"Naši vojenskí predstavitelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní podpory civilnému úsiliu. A pomocou mechanizmov NATO si spojenci navzájom pomáhajú zachraňovať ľudské životy," opísal situáciu Stoltenberg.
Pripomenul, že najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe, americký generál Tod Wolters, koordinuje vojenskú podporu pri riešení krízy spojenej s koronavírusom. To okrem iného zahŕňa porovnávanie žiadostí o podporu s ponukami pomoci zo strany spojencov a partnerov Aliancie a tiež koordináciu jedinečného strategického potenciálu leteckých síl NATO, čo rýchlo a efektívne zabezpečuje stovky ton zdravotného vybavenia všade tam, kde je to potrebné.
Podľa Stoltenberga vojenské sily NATO od vypuknutia krízy zaznamenali viac ako 100 leteckých misií zameraných na poskytovanie lekárskeho materiálu, pomohli postaviť 25 poľných nemocníc a svojimi kapacitami o 25.000 kusov zvýšili počet nemocničných lôžok.
Ministri obrany diskutovali aj o dôležitosti boja proti zvyšujúcej sa miere dezinformácií a propagandy zo strany štátnych a neštátnych aktérov, čo platí aj pri informáciách spojených s koronakrízou. Podľa Stoltenberga spojenci úzko spolupracujú na identifikácii, monitorovaní a odhalení lží a dezinformácií.
Vedúci rezortov obrany sa prostredníctvom videokonferencie venovali aj dlhodobým dôsledkom súčasnej zdravotnej krízy pre NATO, čo sa týka aj prebiehajúcich operácií a misií a udržania hlavného poslania Aliancie, čiže ochrany takmer jednej miliardy občanov.
"Skutočnosť, že máme zdravotnú krízu, neznamená, že zmiznú tradičnejšie hrozby," uviedol Stoltenberg s upozornením, že teroristi alebo rôzni neštátni aktéri by mohli túto situáciu zneužiť. "NATO je odhodlané zabezpečiť, aby sa zdravotná kríza nerozvinula v bezpečnostnú krízu," dodal.
Podľa šéfa Aliancie koronakríza bude mať negatívny dopad na hospodárenie tohto zoskupenia, pretože finančné príspevky členov NATO sa vypočítavajú podľa ich ročného hospodárskeho rastu. Hospodársky pokles členských krajín môže podľa neho spôsobiť aj to, že niektorí spojenci budú zraniteľnejší z hľadiska obrany, lebo hospodárska situácia ich môže donútiť predať kritickú infraštruktúru, ktorá je rozhodujúca pre ich odolnosť.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)