Aliancia podľa neho stále dúfa v zlepšenie dvojstranných vzťahov.
Autor TASR
Oslo 4. júna (TASR) - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa domnieva, že Rusko nepredstavuje pre členské štáty NATO žiadnu bezprostrednú hrozbu. Aliancia podľa neho stále dúfa v zlepšenie dvojstranných vzťahov.
V rozhovore pre nórsku rozhlasovú stanicu NHK Stoltenberg počas návštevy rodného Nórska pripustil, že Rusko bolo schopné použiť silu na zmenu hraníc v Európe, čím poukázal na anektovanie Krymského polostrova a udalosti na východe Ukrajiny a v nedávnej minulosti aj v Gruzínsku. Táto situácia spôsobuje podľa Stoltenberga viac nepredvídateľnosti, neistoty a nepokoja, ale nevníma ju ako bezprostrednú hrozbu z východu pre ktorúkoľvek členskú krajinu NATO.
Šéf NATO Moskvu opäť kritizoval za jej účasť v konflikte na východe Ukrajiny - ktorú Rusko opakovane popiera - a žiadal plné rešpektovanie prímeria, na ktorom sa ukrajinské vedenie a zástupcovia proruských separatistov dohodli v polovici februára v bieloruskom Minsku.
Agentúra Reuters pripomenula, že konflikt na Ukrajine vyvoláva obavy najmä v Estónsku, Litve a Lotyšsku, ktoré sa ako jediné postsovietske republiky stali členmi NATO.
Pobaltské štáty sú rozlohou i počtom obyvateľstva malé a izolované od zvyšku EÚ. Žijú v nich aj pomerne početné ruské menšiny, na margo ktorých vlani ruský prezident Vladimir Putin povedal, že v prípade ich ohrozenia si Moskva vyhradzuje právo použiť silu.
Stoltenberg v rozhovore s NHK vyjadril nádej, že vzťahy medzi alianciou a Ruskom sa podarí zlepšiť. Cieľom aliancie je trvalá spolupráca s Ruskom, ktorá je podľa neho na prospech obom stranám - Rusku aj NATO.
V rozhovore pre nórsku rozhlasovú stanicu NHK Stoltenberg počas návštevy rodného Nórska pripustil, že Rusko bolo schopné použiť silu na zmenu hraníc v Európe, čím poukázal na anektovanie Krymského polostrova a udalosti na východe Ukrajiny a v nedávnej minulosti aj v Gruzínsku. Táto situácia spôsobuje podľa Stoltenberga viac nepredvídateľnosti, neistoty a nepokoja, ale nevníma ju ako bezprostrednú hrozbu z východu pre ktorúkoľvek členskú krajinu NATO.
Šéf NATO Moskvu opäť kritizoval za jej účasť v konflikte na východe Ukrajiny - ktorú Rusko opakovane popiera - a žiadal plné rešpektovanie prímeria, na ktorom sa ukrajinské vedenie a zástupcovia proruských separatistov dohodli v polovici februára v bieloruskom Minsku.
Agentúra Reuters pripomenula, že konflikt na Ukrajine vyvoláva obavy najmä v Estónsku, Litve a Lotyšsku, ktoré sa ako jediné postsovietske republiky stali členmi NATO.
Pobaltské štáty sú rozlohou i počtom obyvateľstva malé a izolované od zvyšku EÚ. Žijú v nich aj pomerne početné ruské menšiny, na margo ktorých vlani ruský prezident Vladimir Putin povedal, že v prípade ich ohrozenia si Moskva vyhradzuje právo použiť silu.
Stoltenberg v rozhovore s NHK vyjadril nádej, že vzťahy medzi alianciou a Ruskom sa podarí zlepšiť. Cieľom aliancie je trvalá spolupráca s Ruskom, ktorá je podľa neho na prospech obom stranám - Rusku aj NATO.