Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na úvod dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli to dnes uviedol generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.
Autor TASR
Brusel 24. júna (TASR) - Severoatlantická aliancia sa nenechá vtiahnuť do pretekov v zbrojení. Na úvod dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli to dnes uviedol generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Podľa jeho slov je súčasné tempo zbrojenia spojencov odpoveďou na "agresívne kroky" Ruska v Európe.
"Anexia časti iného územia nie je defenzívny akt, je to akt agresie", uviedol Stoltenberg s odkazom na vlaňajšiu anexiu Krymu. Dodal, že Rusko aj naďalej vysiela vojakov a vojenské vybavenie aby destabilizovalo východnú Ukrajinu.
Podľa jeho slov "niet pochýb o tom, že Rusko je zodpovedné za agresívne činy v Európe".
Hlavným ťažiskom bruselskej schôdzky ministrov majú byť podľa Stoltenberga diskusie o posilnení kolektívnej obrany, pretože "NATO sa musí vyrovnať s novým a náročnejším bezpečnostným prostredím".
"Očakávam, že aj naďalej budeme zvyšovať silu a schopnosť síl rýchlej reakcie NATO, vrátane ich leteckej a námornej zložky a útvaru špeciálnych síl. Spoločne očakávame, že tieto sily narastú na 40.000 vojakov, čo je výrazný nárast v porovnaní s ich predchádzajúcim stavom v počte 13.000 vojakov," skonštatoval Stoltenberg.
Aliancia chce podľa neho zlepšiť prípravu plánovania a urýchliť politické a vojenské rozhodovanie. To by jednotkám rýchleho nasadenia umožnilo rýchlo zareagovať prípade vypuknutia nových bezpečnostných kríz.
Stoltenberg nezabudol ani na výdavky na obranu. Zopakoval, že v tomto roku iba päť krajín z 28-člennej aliancie vyčlení na obranu minimálne dve percentá HDP. Ocenil, že 18 krajín zvýšilo obranné výdavky, celkovo však investície členov NATO do obrany tohto roku klesnú o 1,5 percenta.
"Musíme urobiť viac, aby sme zvýšili investície do našej obrany lebo vzrástli riziká pre našu bezpečnosť," zdôraznil šéf aliancie. NATO sa podľa neho nenechá vtiahnuť do pretekov v zbrojení, na druhej strane však musí udržať členské krajiny v bezpečí.
Ohľadom vzťahov aliancie s jej partnermi Stoltenberg prisľúbil dôraznejšiu spoluprácu v snahe udržať stabilitu v okolí členských štátov aliancie. V tomto smere hovoril o poskytnutí pomoci Moldavsku pri posilňovaní jeho obranných a bezpečnostných inštitúcií.
Vo štvrtok má šéf aliancie na programe stretnutie s ukrajinským ministrom obrany. Avizoval, že chce preskúmať podporu, ktorú aliancia poskytuje pre zaistenie suverenity Ukrajiny.
V rámci dvojdňového zasadania ministrov na je programe aj rokovanie s afganským ministrom obrany, v rámci ktorého sa bude diskutovať o dlhodobej podpore NATO pre Afganistan.
"Anexia časti iného územia nie je defenzívny akt, je to akt agresie", uviedol Stoltenberg s odkazom na vlaňajšiu anexiu Krymu. Dodal, že Rusko aj naďalej vysiela vojakov a vojenské vybavenie aby destabilizovalo východnú Ukrajinu.
Podľa jeho slov "niet pochýb o tom, že Rusko je zodpovedné za agresívne činy v Európe".
Hlavným ťažiskom bruselskej schôdzky ministrov majú byť podľa Stoltenberga diskusie o posilnení kolektívnej obrany, pretože "NATO sa musí vyrovnať s novým a náročnejším bezpečnostným prostredím".
"Očakávam, že aj naďalej budeme zvyšovať silu a schopnosť síl rýchlej reakcie NATO, vrátane ich leteckej a námornej zložky a útvaru špeciálnych síl. Spoločne očakávame, že tieto sily narastú na 40.000 vojakov, čo je výrazný nárast v porovnaní s ich predchádzajúcim stavom v počte 13.000 vojakov," skonštatoval Stoltenberg.
Aliancia chce podľa neho zlepšiť prípravu plánovania a urýchliť politické a vojenské rozhodovanie. To by jednotkám rýchleho nasadenia umožnilo rýchlo zareagovať prípade vypuknutia nových bezpečnostných kríz.
Stoltenberg nezabudol ani na výdavky na obranu. Zopakoval, že v tomto roku iba päť krajín z 28-člennej aliancie vyčlení na obranu minimálne dve percentá HDP. Ocenil, že 18 krajín zvýšilo obranné výdavky, celkovo však investície členov NATO do obrany tohto roku klesnú o 1,5 percenta.
"Musíme urobiť viac, aby sme zvýšili investície do našej obrany lebo vzrástli riziká pre našu bezpečnosť," zdôraznil šéf aliancie. NATO sa podľa neho nenechá vtiahnuť do pretekov v zbrojení, na druhej strane však musí udržať členské krajiny v bezpečí.
Ohľadom vzťahov aliancie s jej partnermi Stoltenberg prisľúbil dôraznejšiu spoluprácu v snahe udržať stabilitu v okolí členských štátov aliancie. V tomto smere hovoril o poskytnutí pomoci Moldavsku pri posilňovaní jeho obranných a bezpečnostných inštitúcií.
Vo štvrtok má šéf aliancie na programe stretnutie s ukrajinským ministrom obrany. Avizoval, že chce preskúmať podporu, ktorú aliancia poskytuje pre zaistenie suverenity Ukrajiny.
V rámci dvojdňového zasadania ministrov na je programe aj rokovanie s afganským ministrom obrany, v rámci ktorého sa bude diskutovať o dlhodobej podpore NATO pre Afganistan.
