Systém by spojeneckým silám pomohol pri koordinácii leteckých zásahov proti IS.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 28. januára (TASR) - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes oficiálne oznámil, že Spojené štáty požiadali alianciu, aby poskytla prieskumné lietadlá systému AWACS na podporu medzinárodnej koalície bojujúcej proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) na Blízkom východe.
"Dostali sme žiadosť z USA na poskytnutie podpory úsiliu koalície, a to vo forme pomoci prieskumnými lietadlami NATO AWACS. Túto žiadosť momentálne skúmame," povedal na tlačovej konferencii v Bruseli Stoltenberg, ktorého citovala agentúra Reuters.
Požiadavka Washingtonu voči NATO na poskytnutie Vzdušného systému včasného varovania a riadenia (AWACS) na ťaženie proti IS v Sýrii prišla podľa predchádzajúcich neoficiálnych informácií už vlani v decembri. Systém by spojeneckým silám pomohol pri koordinácii leteckých zásahov proti IS.
Flotila 16 lietadiel systému AWACS má základňu pri nemeckom meste Geilenkirchen neďaleko holandských hraníc. Ide prevažne o špeciálne upravené stroje typu Boeing-707, ktorých posádku tvorí 16 členov vrátane počítačových a radarových expertov.
Tieto lietadlá nie sú vyzbrojené, avšak dokážu monitorovať oblasť s rozlohou až vyše 400 kilometrov štvorcových.
Náklady NATO
Výdavky, ktoré Severoatlantická aliancia vynakladá na obranu, "sa uberajú správnym smerom", uviedol dnes vo výročnej správe NATO generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg na tlačovej konferencii v bruselskom sídle NATO pripomenul, že z hľadiska celkových výdavkov, ktoré aliancia vynakladá na obranné účely, pochádzajú takmer tri štvrtiny iba od jednej členskej krajiny - Spojených štátov. Podľa jeho slov dávajú Američania na obranné účely aliancie 72 percent z celkových výdavkov.
Generálny tajomník NATO zároveň pripomenul, že minulý rok 16 členských krajín NATO nielen že zastavilo predošlé škrty vo výdavkoch na obranu, ale začalo obranné rozpočty zvyšovať aj v reálnych číslach.
"Škrty európskych spojencov vo výdavkoch na obranu sa prakticky zastavili," skonštatoval Stoltenberg.
Na summite NATO vo Walese v septembri 2014 sa americký prezident Barack Obama a ďalší lídri aliancie zhodli na tom, že spojenci by na účely na obrany mali vyčleniť dve percentá hrubého domáceho produktu. Stoltenberg v tejto súvislosti uviedol, že v roku 2014 sa to podarilo len trom krajinám, kým vlani tento dvojpercentný rozpočtový cieľ dosiahlo už päť krajín aliancie - Spojené štáty, Británia, Grécko, Poľsko a Estónsko.
Podľa Stoltenbergovej správy súhrnné výdavky na obranu európskych členov NATO a Kanady klesli vlani o 0,3 percenta, čo je len tretina voči poklesu vo výdavkoch z roku 2014.
"Za posledný rok sme sa začali pohybovať správnym smerom," vyhlásil Stoltenberg pred novinármi.
"Dostali sme žiadosť z USA na poskytnutie podpory úsiliu koalície, a to vo forme pomoci prieskumnými lietadlami NATO AWACS. Túto žiadosť momentálne skúmame," povedal na tlačovej konferencii v Bruseli Stoltenberg, ktorého citovala agentúra Reuters.
Požiadavka Washingtonu voči NATO na poskytnutie Vzdušného systému včasného varovania a riadenia (AWACS) na ťaženie proti IS v Sýrii prišla podľa predchádzajúcich neoficiálnych informácií už vlani v decembri. Systém by spojeneckým silám pomohol pri koordinácii leteckých zásahov proti IS.
Flotila 16 lietadiel systému AWACS má základňu pri nemeckom meste Geilenkirchen neďaleko holandských hraníc. Ide prevažne o špeciálne upravené stroje typu Boeing-707, ktorých posádku tvorí 16 členov vrátane počítačových a radarových expertov.
Tieto lietadlá nie sú vyzbrojené, avšak dokážu monitorovať oblasť s rozlohou až vyše 400 kilometrov štvorcových.
Náklady NATO
Výdavky, ktoré Severoatlantická aliancia vynakladá na obranu, "sa uberajú správnym smerom", uviedol dnes vo výročnej správe NATO generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg na tlačovej konferencii v bruselskom sídle NATO pripomenul, že z hľadiska celkových výdavkov, ktoré aliancia vynakladá na obranné účely, pochádzajú takmer tri štvrtiny iba od jednej členskej krajiny - Spojených štátov. Podľa jeho slov dávajú Američania na obranné účely aliancie 72 percent z celkových výdavkov.
Generálny tajomník NATO zároveň pripomenul, že minulý rok 16 členských krajín NATO nielen že zastavilo predošlé škrty vo výdavkoch na obranu, ale začalo obranné rozpočty zvyšovať aj v reálnych číslach.
"Škrty európskych spojencov vo výdavkoch na obranu sa prakticky zastavili," skonštatoval Stoltenberg.
Na summite NATO vo Walese v septembri 2014 sa americký prezident Barack Obama a ďalší lídri aliancie zhodli na tom, že spojenci by na účely na obrany mali vyčleniť dve percentá hrubého domáceho produktu. Stoltenberg v tejto súvislosti uviedol, že v roku 2014 sa to podarilo len trom krajinám, kým vlani tento dvojpercentný rozpočtový cieľ dosiahlo už päť krajín aliancie - Spojené štáty, Británia, Grécko, Poľsko a Estónsko.
Podľa Stoltenbergovej správy súhrnné výdavky na obranu európskych členov NATO a Kanady klesli vlani o 0,3 percenta, čo je len tretina voči poklesu vo výdavkoch z roku 2014.
"Za posledný rok sme sa začali pohybovať správnym smerom," vyhlásil Stoltenberg pred novinármi.