Podľa jeho slov stredajšie diskusie neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 12. januára (TASR) - Severoatlantická aliancia je pripravená rokovať s Ruskom, ale nepristúpi na kompromisy zo svojich základných princípov, vrátane toho, že treba rešpektovať územnú celistvosť každej európskej krajiny. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli, informuje tamojší stály spravodajca TASR.
Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je "absolútne falošné".
Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.
Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.
"Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie," spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.
Podľa jeho slov NATO urobí všetko pre to, aby zabránilo novému ozbrojenému konfliktu v Európe.
Rusko obviňuje Západ, že si dostatočne neuvedomuje naliehavosť jeho požiadaviek. Moskva tvrdí, že rozšírenie NATO zo 16 členov na konci studenej vojny na súčasných 30, vrátane veľkého počtu bývalých komunistických republík zo strednej a východnej Európy, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska, a žiada, aby sa Aliancia ďalej nerozširovala.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je "absolútne falošné".
Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.
Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.
"Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie," spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.
Podľa jeho slov NATO urobí všetko pre to, aby zabránilo novému ozbrojenému konfliktu v Európe.
Rusko obviňuje Západ, že si dostatočne neuvedomuje naliehavosť jeho požiadaviek. Moskva tvrdí, že rozšírenie NATO zo 16 členov na konci studenej vojny na súčasných 30, vrátane veľkého počtu bývalých komunistických republík zo strednej a východnej Európy, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska, a žiada, aby sa Aliancia ďalej nerozširovala.
Spravodajca TASR Jaromír Novak