Okrem týchto krajín ocenil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg aj Rumunsko.
Autor TASR
Brusel 14. februára (TASR) - Litva, Lotyšsko a Rumunsko smerujú k tomu, aby vynaložili na obranu najmenej dve percentá hrubého národného produktu (HDP), k čomu sa zaviazali všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie. Uviedol to dnes v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Deň pred pracovným rokovaním ministrov obrany členských krajín aliancie Stoltenberg pripomenul, že európski spojenci a Kanada zvýšili v minulom roku výdavky na obranu o 3,8 percenta, čo znamená asi o 10 miliárd dolárov viac ako v roku 2015. Aliancia sa snaží ukončiť predošlé dlhoročné obdobie znižovania a zmrazovania výdavkov na obranu.
"Je to významný krok vpred, ale čaká nás ešte dlhá cesta. Stále to nie je dosť," zhodnotil situáciu Stoltenberg. V tejto súvislosti pripomenul, že nový americký prezident Donald Trump mu počas dvoch telefonických rozhovorov naznačil potrebu vyšších výdavkov zo strany európskych spojencov.
Šéf aliancie v tejto súvislosti ocenil, že Rumunsko, Lotyšsko a Litva smerujú k splneniu cieľa NATO o vynaložení najmenej dvoch percent ročného národného rozpočtu na obranu. Svoje obranné výdavky zvyšuje aj Nemecko, avšak v roku 2015 splnili stanovenú dvojpercentnú hranicu len Británia, Grécko, Estónsko a Poľsko, kým vlani sa to podarilo len Grécku a Estónsku.
Stoltenberg zároveň priznal, že niektorí európski spojenci majú skutočné rozpočtové ťažkosti, napríklad Taliansko, ktoré sa snaží znížiť svoj rozpočtový deficit na pozadí krízy v eurozóne.
Otázka národných výdavkov na obranu v Európe bude jednou z hlavných tém summitu NATO, ktorý sa bude konať koncom mája v Bruseli a na ktorom sa zúčastní aj Donald Trump.
Deň pred pracovným rokovaním ministrov obrany členských krajín aliancie Stoltenberg pripomenul, že európski spojenci a Kanada zvýšili v minulom roku výdavky na obranu o 3,8 percenta, čo znamená asi o 10 miliárd dolárov viac ako v roku 2015. Aliancia sa snaží ukončiť predošlé dlhoročné obdobie znižovania a zmrazovania výdavkov na obranu.
"Je to významný krok vpred, ale čaká nás ešte dlhá cesta. Stále to nie je dosť," zhodnotil situáciu Stoltenberg. V tejto súvislosti pripomenul, že nový americký prezident Donald Trump mu počas dvoch telefonických rozhovorov naznačil potrebu vyšších výdavkov zo strany európskych spojencov.
Šéf aliancie v tejto súvislosti ocenil, že Rumunsko, Lotyšsko a Litva smerujú k splneniu cieľa NATO o vynaložení najmenej dvoch percent ročného národného rozpočtu na obranu. Svoje obranné výdavky zvyšuje aj Nemecko, avšak v roku 2015 splnili stanovenú dvojpercentnú hranicu len Británia, Grécko, Estónsko a Poľsko, kým vlani sa to podarilo len Grécku a Estónsku.
Stoltenberg zároveň priznal, že niektorí európski spojenci majú skutočné rozpočtové ťažkosti, napríklad Taliansko, ktoré sa snaží znížiť svoj rozpočtový deficit na pozadí krízy v eurozóne.
Otázka národných výdavkov na obranu v Európe bude jednou z hlavných tém summitu NATO, ktorý sa bude konať koncom mája v Bruseli a na ktorom sa zúčastní aj Donald Trump.