Brusel 10. júla (TASR) - Summit Severoatlantickej aliancie v Bruseli (11.-12.7.) chce opätovne potvrdiť, že NATO zjednocuje vzťah medzi Európou a Severnou Amerikou, ktorý udržal v bezpečí ľudí na oboch kontinentoch takmer sedemdesiat rokov. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg to uviedol v utorok s odkazom na hlavné body podujatia, na ktorom sa zúčastnia prezidenti a premiéri, ale aj ministri obrany a ministri zahraničných vecí členských štátov Aliancie.

Jednotu vo svojich radoch by mali spojenci podľa Stoltenberga potvrdiť pri posilňovaní úlohy zameranej na odstrašovanie a odrádzanie, v rámci boja proti terorizmu a pri spravodlivejšom zdieľaní finančnej záťaže Aliancie.

"Investovať do obrany je vecou dôveryhodnosti a spravodlivosti. Ide o našu bezpečnosť v nepredvídateľnejšom svete. Aj preto budeme diskutovať o výdavkoch na obranu a o spoločnom znášaní záťaže," uviedol Stoltenberg. Pripomenul, že v roku 2014 sa spojenci dohodli na zastavení škrtov vo výdavkoch na obranu, ktoré by do roku 2024 nemali klesať pod hranicu dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) danej krajiny.

Upozornil, že summit prinesie nové odhady výdavkov na obranu v roku 2018 pre každého spojenca osve, a dodal, že ide o povzbudivé čísla, ktoré naznačujú, že všetky členské krajiny zvyšujú tieto výdavky. Spresnil, že rok 2018 je štvrtým po sebe nasledujúcim rokom skutočného nárastu výdavkov, pričom osem členských krajín už plní uvedené kritérium spojené s HDP.

Stoltenberg ocenil, že spojenci oveľa viac investujú do modernizácie vybavenia a do spoločných misií a operácií. V tejto súvislosti vyzdvihol dôraz amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie výdavkov na obranu, čo nachádza odozvu aj pri vypracúvaní príslušných národných plánov. Tieto plány by mali zaručiť, že európski spojenci a Kanada do roku 2024 "nalejú" do rezortu obrany dodatočných 266 miliárd dolárov.

Summit má potvrdiť dôraznú úlohu Aliancie v boji proti terorizmu. Súčasťou tohto úsilia bude nebojová výcviková misia v Iraku zameraná na budovanie a profesionalizáciu irackých ozbrojených síl, čo má predísť vzniku teroristických skupín, akou je Islamský štát. Prezidenti a premiéri odobria aj dodatočnú podporu pre kľúčových partnerov na Blízkom východe a na severe Afriky. Pôjde o posilnenú podporu pre Tunisko a Jordánsko, zameranú najmä na boj proti terorizmu.

Novinkou, ktorá čaká na súhlas lídrov Aliancie, je iniciatíva "štyri tridsiatky", čo znamená, že spojenci by do roku 2020 mali mať 30 mechanizovaných práporov, 30 leteckých eskadier a 30 bojových plavidiel a že tieto útvary by mali byť schopné nasadenia do 30 dní.

Prezidenti a premiéri majú odsúhlasiť aj novú štruktúru velenia NATO - spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán v Norfolku (USA) a veliteľstvo NATO pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu v nemeckom meste Ulm.

Vojenská mobilita je dôležitou témou summitu. Zahŕňa rýchle presuny jednotiek a vybavenia cez Európu. Stoltenberg upozornil, že za posledné štyri roky NATO investovalo do infraštruktúry vyše dve miliardy eur - do námorných terminálov, palivových zásobníkov či pristávacích dráh. Summit má potvrdiť spoluprácu s organizáciou EUROCONTROL pre zvyšovanie leteckej mobility. Lietadlá s volacím znakom NATO budú mať prioritu v riadení letovej prevádzky v Európe.

V neposlednom rade sa summit zameria aj na reakciu NATO na tzv. hybridné hrozby a na vytvorenie nových protihybridných podporných tímov, čo znamená, že posilnená obrana sa rozšíri aj do kybernetickej oblasti.

V politickej oblasti účastníci summitu prerokujú dôležitosť vzťahov medzi NATO a EÚ, ako aj medzi Alianciou a Fínskom či Švédskom. Spoločne prediskutujú hlavné bezpečnostné výzvy, ktorým čelí transatlantická oblasť - situácia na Blízkom východe a na severe Afriky, vzťahy s Ruskom a dianie na Kórejskom polostrove.

Spravodajca TASR Jaromír Novak