Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalého plukovníka ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéru našli 4. marca na lavičke pred nákupným strediskom v Salisbury. Obaja boli v bezvedomí a ich stav je kritický.
Autor TASR
Brusel 15. marca (TASR) - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok v rámci výročnej správy o fungovaní Severoatlantickej aliancie oznámil, že v pondelok budúci týždeň sa stretne s britským ministrom zahraničných vecí Borisom Johnsonom, aby prediskutovali prípad útoku za použitia nervového plynu na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v britskom meste Salisbury.
Johnson príde do Bruselu na pravidelné každomesačné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci.
Použitie vojenskej nervovoparalytickej látky novičok, ktoré NATO označilo ako vôbec prvý s nervovým plynom na území aliancie, je podľa Stoltenberga "neprijateľné" a takýto počin "nemá v civilizovanom svete miesto".
Šéf NATO pred novinármi uviedol, že na útok nervovým plynom je dôležité zareagovať "primeraným spôsobom", zároveň však spresnil, že Británia v tejto súvislosti nepožiadala spojencov o aktiváciu článku 5, ktorý znamená, že útok na jedného člena aliancie je útokom na NATO ako celok.
Podľa jeho slov použitie nervového plynu, k čomu došlo v prípade bývalého ruského špióna, je hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. Dodal, že spojenci z NATO ponúkli Británii "praktickú podporu" v prípade, že požiada o pomoc.
"Útok v Salisbury sa uskutočnil v súlade s bezohľadným vzorom ruského správania počas mnohých rokov," opísal situáciu Stoltenberg. Šéf aliancie v tejto súvislosti útok na Skripaľa zaradil do kontextu ruskej anexie polostrova Krym, podpory proruských separatistov na východnej Ukrajine, ruskej vojenskej prítomnosti v Gruzínsku a Moldavsku a zasahovania do politiky krajín západnej Európy a Balkánu s cieľom "podkopať demokratické voľby a demokratické inštitúcie".
Bývalého plukovníka ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéru našli 4. marca na lavičke pred nákupným strediskom v Salisbury. Obaja boli v bezvedomí a ich stav je kritický. Britská premiérka Mayová v súvislosti s prípadom vyhlásila, že Skripaľ a jeho dcéra Julija boli s veľkou pravdepodobnosťou otrávení mimoriadne účinnou nervovoparalytickou bojovou látkou novičok, ktorá sa v časoch studenej vojny v 70.-80. rokoch vyrábala v bývalom Sovietskom zväze.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Johnson príde do Bruselu na pravidelné každomesačné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci.
Použitie vojenskej nervovoparalytickej látky novičok, ktoré NATO označilo ako vôbec prvý s nervovým plynom na území aliancie, je podľa Stoltenberga "neprijateľné" a takýto počin "nemá v civilizovanom svete miesto".
Šéf NATO pred novinármi uviedol, že na útok nervovým plynom je dôležité zareagovať "primeraným spôsobom", zároveň však spresnil, že Británia v tejto súvislosti nepožiadala spojencov o aktiváciu článku 5, ktorý znamená, že útok na jedného člena aliancie je útokom na NATO ako celok.
Podľa jeho slov použitie nervového plynu, k čomu došlo v prípade bývalého ruského špióna, je hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. Dodal, že spojenci z NATO ponúkli Británii "praktickú podporu" v prípade, že požiada o pomoc.
"Útok v Salisbury sa uskutočnil v súlade s bezohľadným vzorom ruského správania počas mnohých rokov," opísal situáciu Stoltenberg. Šéf aliancie v tejto súvislosti útok na Skripaľa zaradil do kontextu ruskej anexie polostrova Krym, podpory proruských separatistov na východnej Ukrajine, ruskej vojenskej prítomnosti v Gruzínsku a Moldavsku a zasahovania do politiky krajín západnej Európy a Balkánu s cieľom "podkopať demokratické voľby a demokratické inštitúcie".
Bývalého plukovníka ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéru našli 4. marca na lavičke pred nákupným strediskom v Salisbury. Obaja boli v bezvedomí a ich stav je kritický. Britská premiérka Mayová v súvislosti s prípadom vyhlásila, že Skripaľ a jeho dcéra Julija boli s veľkou pravdepodobnosťou otrávení mimoriadne účinnou nervovoparalytickou bojovou látkou novičok, ktorá sa v časoch studenej vojny v 70.-80. rokoch vyrábala v bývalom Sovietskom zväze.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
