Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aliancia chce tiež zaistiť trvalejšiu vojenskú prítomnosť vo svojom "východnom krídle", uviedol dnes v závere konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli šéf aliancie Jens Stoltenberg.
Autor TASR
Brusel 2. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia bude mať sily rýchlej reakcie v operatívnom stave už od 1. januára 2015. Aliancia chce tiež zaistiť trvalejšiu vojenskú prítomnosť vo svojom "východnom krídle", uviedol dnes v závere konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli šéf aliancie Jens Stoltenberg.
Generálny tajomník NATO spresnil, že nové dočasné sily rýchleho zásahu budú funkčné už od 1. januára 2015. Ide o jedno z opatrení, na ktorom sa lídri NATO dohodli počas summitu v rámci takzvaného Akčného plánu pripravenosti (RAP).
Na dnešnej konferencii sa zrodila tiež dohoda o udržaní stálej prítomnosti NATO vo východoeurópskych krajinách počas celého roka 2015.
"Je to náš najpodstatnejší nárast z hľadiska obrany od konca studenej vojny," poznamenal Stoltenberg. Dodal, že nové sily rýchlej reakcie budú mať za úlohu zareagovať na "akékoľvek hrozby, bez ohľadu na to, odkiaľ prídu".
Na septembrovom summite NATO vo Walese predstavitelia 28 členských štátov schválili Akčný plán pripravenosti, ktorý zahŕňa opatrenia na zvýšenie schopnosti aliancie mobilizovať vojenské zdroje v prípade krízy. Aliancia sa netají, že tento plán bol prijatý v súvislosti so strategickými dôsledkami ruských akcií na Ukrajine a tiež hrozbami prichádzajúcimi z Blízkeho východu.
Ústredným prvkom tohto plánu je vytvoriť v roku 2016 spoločné sily rýchlej reakcie, ktoré sa budú skladať zo 4000 až 5000 vojakov. Tieto jednotky by mali mať k dispozícii vopred umiestnené vojenské vybavenie a zbrane na území krajín na východe aliancie.
Ako prechodné opatrenie poslúžia dočasné sily rýchlej reakcie, v operatívnej pohotovosti už od januára 2015. Tieto sily pod krycím názvom "Premostenie" budú zo začiatku zložené z pozemných a námorných síl poskytnutých Nemeckom, Holandskom a Nórskom.
Podrobnejšie údaje o zložení trvalých síl rýchlej reakcie, funkčných od roku 2016, by mala poskytnúť konferencia ministrov obrany NATO vo februári budúceho roka.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vo svojom vystúpení na konferencii spojencom v rámci NATO zdôraznil, že musia viac investovať do armády, pretože "obrana v 21. storočí nie je lacná".
Generálny tajomník NATO spresnil, že nové dočasné sily rýchleho zásahu budú funkčné už od 1. januára 2015. Ide o jedno z opatrení, na ktorom sa lídri NATO dohodli počas summitu v rámci takzvaného Akčného plánu pripravenosti (RAP).
Na dnešnej konferencii sa zrodila tiež dohoda o udržaní stálej prítomnosti NATO vo východoeurópskych krajinách počas celého roka 2015.
"Je to náš najpodstatnejší nárast z hľadiska obrany od konca studenej vojny," poznamenal Stoltenberg. Dodal, že nové sily rýchlej reakcie budú mať za úlohu zareagovať na "akékoľvek hrozby, bez ohľadu na to, odkiaľ prídu".
Na septembrovom summite NATO vo Walese predstavitelia 28 členských štátov schválili Akčný plán pripravenosti, ktorý zahŕňa opatrenia na zvýšenie schopnosti aliancie mobilizovať vojenské zdroje v prípade krízy. Aliancia sa netají, že tento plán bol prijatý v súvislosti so strategickými dôsledkami ruských akcií na Ukrajine a tiež hrozbami prichádzajúcimi z Blízkeho východu.
Ústredným prvkom tohto plánu je vytvoriť v roku 2016 spoločné sily rýchlej reakcie, ktoré sa budú skladať zo 4000 až 5000 vojakov. Tieto jednotky by mali mať k dispozícii vopred umiestnené vojenské vybavenie a zbrane na území krajín na východe aliancie.
Ako prechodné opatrenie poslúžia dočasné sily rýchlej reakcie, v operatívnej pohotovosti už od januára 2015. Tieto sily pod krycím názvom "Premostenie" budú zo začiatku zložené z pozemných a námorných síl poskytnutých Nemeckom, Holandskom a Nórskom.
Podrobnejšie údaje o zložení trvalých síl rýchlej reakcie, funkčných od roku 2016, by mala poskytnúť konferencia ministrov obrany NATO vo februári budúceho roka.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vo svojom vystúpení na konferencii spojencom v rámci NATO zdôraznil, že musia viac investovať do armády, pretože "obrana v 21. storočí nie je lacná".
