Najdôležitejšie však teraz podľa neho je, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO, zdôraznil.
Autor TASR
,aktualizované Vilnius 11. júla (TASR) - Severoatlantická aliancia na summite vo Vilniuse v utorok potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky". Na tlačovej konferencii to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR.
Šéf Aliancie zároveň oznámil viacročný program pomoci Ukrajine zameraný na obnovu jej bezpečnostného a obranného sektora.
Novovzniknutá Rada NATO – Ukrajina bude podľa neho platformou, kde sa budú predstavitelia oboch strán stretávať "ako rovnocenní partneri". Prvé stretnutie rady je na programe v stredu vo Vilniuse, zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stoltenberg zhodnotil, že Aliancia vyslala Ukrajine zo summitu "silný, jednotný a pozitívny odkaz" vrátane praktickej pomoci a smerovania k interoperabilite jej armády s NATO. Najdôležitejšie však teraz podľa neho je, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO, zdôraznil.
Členské štáty vo Vilniuse zároveň súhlasili, že na obranu budú míňať každoročne najmenej dve percentá HDP. V roku 2014, po ruskej anexii Krymu, sa dohodli, že v priebehu desiatich rokov sa k dvom percentám priblížia. Doteraz túto métu dosiahlo iba 11 členských štátov.
Na tlačovej konferencii sa Stoltenberg venoval aj Číne, ktorá sa podľa neho čoraz výraznejšie stavia voči medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Okrem iného odmieta odsúdiť ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, pričom zároveň posilňuje svoje vojenské kapacity vrátane modernizácie svojho jadrového arzenálu. To sa podľa Stoltenberga deje netransparentne – aj preto sa členovia Aliancie vo Vilniuse dohodli, že je potrebné sa "brániť pred týmto nátlakovým správaním sa Číny".
Šéf Aliancie zároveň oznámil viacročný program pomoci Ukrajine zameraný na obnovu jej bezpečnostného a obranného sektora.
Novovzniknutá Rada NATO – Ukrajina bude podľa neho platformou, kde sa budú predstavitelia oboch strán stretávať "ako rovnocenní partneri". Prvé stretnutie rady je na programe v stredu vo Vilniuse, zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stoltenberg zhodnotil, že Aliancia vyslala Ukrajine zo summitu "silný, jednotný a pozitívny odkaz" vrátane praktickej pomoci a smerovania k interoperabilite jej armády s NATO. Najdôležitejšie však teraz podľa neho je, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO, zdôraznil.
Členské štáty vo Vilniuse zároveň súhlasili, že na obranu budú míňať každoročne najmenej dve percentá HDP. V roku 2014, po ruskej anexii Krymu, sa dohodli, že v priebehu desiatich rokov sa k dvom percentám priblížia. Doteraz túto métu dosiahlo iba 11 členských štátov.
Na tlačovej konferencii sa Stoltenberg venoval aj Číne, ktorá sa podľa neho čoraz výraznejšie stavia voči medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Okrem iného odmieta odsúdiť ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, pričom zároveň posilňuje svoje vojenské kapacity vrátane modernizácie svojho jadrového arzenálu. To sa podľa Stoltenberga deje netransparentne – aj preto sa členovia Aliancie vo Vilniuse dohodli, že je potrebné sa "brániť pred týmto nátlakovým správaním sa Číny".