Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Avizoval aj užšiu spoluprácu pri výmene spravodajských informácií a vytvorenie nového protiteroristického centra NATO.
Autor TASR
Brusel 25. mája (TASR) – Vstup NATO do medzinárodnej koalície bojujúcej proti Islamskému štátu (IS) je silným politickým znamením a prejavom jednoty, skonštatoval dnes pred začiatkom summitu Aliancie v Bruseli jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. Avizoval aj užšiu spoluprácu pri výmene spravodajských informácií a vytvorenie nového protiteroristického centra NATO.
"Zapojenie sa do koalície je silným politickým znamením, deklaráciou jednoty a nástrojom na boj proti terorizmu," vysvetlil Stoltenberg. Rozhodnutie je súčasťou schvaľovaného akčného plánu na boj proti terorizmu. NATO už v súčasnosti poskytuje medzinárodnej koalícii proti IS podporu.
Lídri 28 členských štátov NATO dnes zrejme vstup do tejto koalície podporia. Aliancia v tom prípade nasadí viac lietadiel v rámci prieskumného systému AWACS, posilní výmenu spravodajských informácií a poskytne možnosť dotankovávania lietadiel vo vzduchu. Do bojových operácii sa priamo nezapojí.
Šéf NATO zmienil aj novinky v aliančnom aparáte. Informoval o vytvorení novej sekcie zameranej na výmenu spravodajských informácií a centra na boj proti terorizmu, ktoré bude mať vlastného koordinátora.
Druhou dôležitou témou summitu budú výdavky členských štátov na obranu. Členovia NATO sa zaviazali vynakladať na obranu najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Väčšina z nich to neplní, ale na summite vo Walese sa zaviazali, do roku 2024 sa to stane realitou. Slovensko sľúbilo, že do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 percenta hrubého domáceho produktu.
Po novom ale nepôjde len o výšku obranných výdavkov, ale aj o použitie peňazí a schopnosti, ktoré členský štát investovaním do vlastnej obrany dokáže poskytnúť celej Aliancii. Tieto informácie budú obsiahnuté v národných plánoch opisujúcich štruktúru a víziu použitia peňazí vyčlenených na obranu.
Stoltenberg na tlačovej konferencii potvrdil, že NATO bude pokračovať vo výcvikovej a asistenčnej misii v Afganistane, ale do bojov sa tam už nezapojí. Rovnako budú aliančné sily naďalej asistovať aj v Iraku. Aliancia podľa generálneho tajomníka neplánuje ani zapojenie sa do bojov v Líbyi, kde však chce prispieť k vybudovaniu fungujúcich inštitúcií a armády.
Stoltenberg vyhlásil, že lídri sa počas summitu nevyhnú ani diskusii o Rusku v súvislosti s posilňovaním východného krídla Aliancie a s ruskou anexiou Krymu. Stoltenberg otvorene podporil sankcie voči Rusku, ale dodal, že je na USA a EÚ, či ich predĺžia.
"Zapojenie sa do koalície je silným politickým znamením, deklaráciou jednoty a nástrojom na boj proti terorizmu," vysvetlil Stoltenberg. Rozhodnutie je súčasťou schvaľovaného akčného plánu na boj proti terorizmu. NATO už v súčasnosti poskytuje medzinárodnej koalícii proti IS podporu.
Lídri 28 členských štátov NATO dnes zrejme vstup do tejto koalície podporia. Aliancia v tom prípade nasadí viac lietadiel v rámci prieskumného systému AWACS, posilní výmenu spravodajských informácií a poskytne možnosť dotankovávania lietadiel vo vzduchu. Do bojových operácii sa priamo nezapojí.
Šéf NATO zmienil aj novinky v aliančnom aparáte. Informoval o vytvorení novej sekcie zameranej na výmenu spravodajských informácií a centra na boj proti terorizmu, ktoré bude mať vlastného koordinátora.
Druhou dôležitou témou summitu budú výdavky členských štátov na obranu. Členovia NATO sa zaviazali vynakladať na obranu najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Väčšina z nich to neplní, ale na summite vo Walese sa zaviazali, do roku 2024 sa to stane realitou. Slovensko sľúbilo, že do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 percenta hrubého domáceho produktu.
Po novom ale nepôjde len o výšku obranných výdavkov, ale aj o použitie peňazí a schopnosti, ktoré členský štát investovaním do vlastnej obrany dokáže poskytnúť celej Aliancii. Tieto informácie budú obsiahnuté v národných plánoch opisujúcich štruktúru a víziu použitia peňazí vyčlenených na obranu.
Stoltenberg na tlačovej konferencii potvrdil, že NATO bude pokračovať vo výcvikovej a asistenčnej misii v Afganistane, ale do bojov sa tam už nezapojí. Rovnako budú aliančné sily naďalej asistovať aj v Iraku. Aliancia podľa generálneho tajomníka neplánuje ani zapojenie sa do bojov v Líbyi, kde však chce prispieť k vybudovaniu fungujúcich inštitúcií a armády.
Stoltenberg vyhlásil, že lídri sa počas summitu nevyhnú ani diskusii o Rusku v súvislosti s posilňovaním východného krídla Aliancie a s ruskou anexiou Krymu. Stoltenberg otvorene podporil sankcie voči Rusku, ale dodal, že je na USA a EÚ, či ich predĺžia.
