Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom.
Autor TASR
,aktualizované Praha 31. mája (TASR) - Členovia NATO sa tým, že Ukrajine umožnia používať nimi dodané zbrane aj na ruskom území, nestávajú súčasťou konfliktu. Pred začiatkom neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Konflikt podľa neho eskalovalo samo Rusko otvorením nového frontu, kde na Ukrajinu útočí zo svojho územia, informuje spravodajkyňa TASR.
Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom. Otázku použitia ich zbraní v Rusku preto nepovažuje za niečo nové. Zopakoval, že Kyjev má právo na sebaobranu a teda aj právo útočiť na legitímne ciele na ruskom území.
Mnoho spojencov už podľa neho jasne naznačilo, že to budú akceptovať. "To samozrejme vynucuje použitie v súlade s medzinárodným právom. Všetci predpokladáme, že to budú (Ukrajinci) robiť zodpovedným spôsobom," dodal šéf Aliancie.
Na otázku, či sa tým neobáva eskalácie konfliktu, reagoval, že Rusko samo eskalovalo konflikt napadnutím cudzej krajiny a minulý týždeň otvorilo nový front a útočí na Ukrajinu z Ruska. Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin v deň invázie v prejave povedal, že každému, kto dá Ukrajine zbrane, hrozia dôsledky a hovorí to vždy, keď spojenci oznámia, že Kyjevu dodajú niečo ďalšie. "Je to súčasť toho, čo Putin hovorí, aby zastavil spojencov NATO v ich podpore Ukrajiny. Ale ona má právo na sebaobranu. Tým sa členovia NATO nestávajú súčasťou konfliktu," povedal Stoltenberg.
V piatok v Prahe pokračuje dvojdňové stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO. Na neformálnom rokovaní budú ministri v úzkom kruhu hovoriť o prípravách na júlový summit NATO vo Washingtone. Podľa Stoltenberga ich okrem iného čaká diskusia o posilnení podpory Ukrajine. Chce, aby Aliancia hrala väčšiu rolu v koordinácii dodávok zbraní a bezpečnostných systémov a tiež vo výcviku. Navrhol tiež viacročný finančný záväzok, ktorý umožní väčšiu predvídateľnosť poskytovanej podpory Ukrajine.
Česko podľa ministra zahraničných vecí Jana Lipavského plne súhlasí so Stoltebergom, že je potrebné pre Ukrajinu zabezpečiť predvídateľnosť. Česká muničná iniciatíva prišla podľa jeho slov vo chvíli, keď nastal nedostatok munície, podobne ako nemecká, keď bol nedostatok systémov protivzdušnej obrany a rakiet.
"Preto žiadam o vytvorenie stratégie a nie len o ad hoc riešenia, aby sme vyslali jasné posolstvo Putinovi, že jeho kalkul z hľadiska imperiálneho zásahu nebude fungovať," dodal s tým, že práve apel na vytvorenie spoločnej stratégie NATO proti Rusku bude jeho hlavným posolstvom na piatkovom rokovaní.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom. Otázku použitia ich zbraní v Rusku preto nepovažuje za niečo nové. Zopakoval, že Kyjev má právo na sebaobranu a teda aj právo útočiť na legitímne ciele na ruskom území.
Mnoho spojencov už podľa neho jasne naznačilo, že to budú akceptovať. "To samozrejme vynucuje použitie v súlade s medzinárodným právom. Všetci predpokladáme, že to budú (Ukrajinci) robiť zodpovedným spôsobom," dodal šéf Aliancie.
Na otázku, či sa tým neobáva eskalácie konfliktu, reagoval, že Rusko samo eskalovalo konflikt napadnutím cudzej krajiny a minulý týždeň otvorilo nový front a útočí na Ukrajinu z Ruska. Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin v deň invázie v prejave povedal, že každému, kto dá Ukrajine zbrane, hrozia dôsledky a hovorí to vždy, keď spojenci oznámia, že Kyjevu dodajú niečo ďalšie. "Je to súčasť toho, čo Putin hovorí, aby zastavil spojencov NATO v ich podpore Ukrajiny. Ale ona má právo na sebaobranu. Tým sa členovia NATO nestávajú súčasťou konfliktu," povedal Stoltenberg.
V piatok v Prahe pokračuje dvojdňové stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO. Na neformálnom rokovaní budú ministri v úzkom kruhu hovoriť o prípravách na júlový summit NATO vo Washingtone. Podľa Stoltenberga ich okrem iného čaká diskusia o posilnení podpory Ukrajine. Chce, aby Aliancia hrala väčšiu rolu v koordinácii dodávok zbraní a bezpečnostných systémov a tiež vo výcviku. Navrhol tiež viacročný finančný záväzok, ktorý umožní väčšiu predvídateľnosť poskytovanej podpory Ukrajine.
Česko podľa ministra zahraničných vecí Jana Lipavského plne súhlasí so Stoltebergom, že je potrebné pre Ukrajinu zabezpečiť predvídateľnosť. Česká muničná iniciatíva prišla podľa jeho slov vo chvíli, keď nastal nedostatok munície, podobne ako nemecká, keď bol nedostatok systémov protivzdušnej obrany a rakiet.
"Preto žiadam o vytvorenie stratégie a nie len o ad hoc riešenia, aby sme vyslali jasné posolstvo Putinovi, že jeho kalkul z hľadiska imperiálneho zásahu nebude fungovať," dodal s tým, že práve apel na vytvorenie spoločnej stratégie NATO proti Rusku bude jeho hlavným posolstvom na piatkovom rokovaní.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
