Odborári konkrétne požadujú zrušenie dôchodkových škrtov, daňové úľavy a opätovné zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 580 na 751 eur.
Autor TASR
Atény 27. novembra (TASR) - Grécki novinári vstúpili v utorok do 24-hodinového štrajku proti úsporným opatreniam. Ten je predohrou k stredajšiemu generálnemu štrajku, ktorý zrejme ochromí život v celej krajine, informovala agentúra AP.
Pracovníci médií sa rozhodli nenastúpiť do práce už v utorok, aby mohli spravodajsky pokrývať stredajší hlavný štrajk.
Grécke televízne a rozhlasové stanice v utorok nevysielali správy a v stredu by nemali vyjsť ani noviny. Počas generálneho štrajku by sa mala vo veľkých mestách zastaviť lodná, železničná i verejná doprava.
Štrajk spoločne organizujú viaceré odborárske organizácie, vrátane hlavného odborového zväzu GSEE. Požadujú, aby vláda premiéra Alexisa Tsiprasa po rokoch prestala uplatňovať úsporné opatrenia, keďže Grécko v auguste tohto roka ukončilo tretí medzinárodný záchranný program.
Odborári konkrétne požadujú zrušenie dôchodkových škrtov, daňové úľavy a opätovné zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 580 na 751 eur.
"Je potrebné už definitívne ukončiť politiku vyčerpávajúcich úsporných opatrení," uvádza sa vo vyhlásení GSEE, z ktorého citovala agentúra AFP.
Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli krízou postihnutému Grécku v rokoch 2010-2015 prostredníctvom troch záchranných programov úvery v celkovej výške 289 miliárd eur. Grécka vláda musela výmenou za to pristúpiť k zvýšeniu daní a rozsiahlym škrtom v oblasti verejných financií.
Grécko je po Portugalsku, Írsku, Španielsku a Cypre poslednou krajinou eurozóny, ktorej sa podarilo ukončiť záchranné programy.
Pracovníci médií sa rozhodli nenastúpiť do práce už v utorok, aby mohli spravodajsky pokrývať stredajší hlavný štrajk.
Grécke televízne a rozhlasové stanice v utorok nevysielali správy a v stredu by nemali vyjsť ani noviny. Počas generálneho štrajku by sa mala vo veľkých mestách zastaviť lodná, železničná i verejná doprava.
Štrajk spoločne organizujú viaceré odborárske organizácie, vrátane hlavného odborového zväzu GSEE. Požadujú, aby vláda premiéra Alexisa Tsiprasa po rokoch prestala uplatňovať úsporné opatrenia, keďže Grécko v auguste tohto roka ukončilo tretí medzinárodný záchranný program.
Odborári konkrétne požadujú zrušenie dôchodkových škrtov, daňové úľavy a opätovné zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 580 na 751 eur.
"Je potrebné už definitívne ukončiť politiku vyčerpávajúcich úsporných opatrení," uvádza sa vo vyhlásení GSEE, z ktorého citovala agentúra AFP.
Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli krízou postihnutému Grécku v rokoch 2010-2015 prostredníctvom troch záchranných programov úvery v celkovej výške 289 miliárd eur. Grécka vláda musela výmenou za to pristúpiť k zvýšeniu daní a rozsiahlym škrtom v oblasti verejných financií.
Grécko je po Portugalsku, Írsku, Španielsku a Cypre poslednou krajinou eurozóny, ktorej sa podarilo ukončiť záchranné programy.