Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

V Náhornom Karabachu sa obviňujú z útokov na civilné ciele

Na snímke Arméni sledujú v televízii azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva po tom, ako sa uchýlili v podzemnom kryte v azerbajdžanskom meste Stepanakert počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v samozvanom regióne Náhorný Karabach 22. októbra 2020. Foto: TASR/AP

Od konca septembra, keď sa v Karabachu obnovili boje, svoje domovy v tomto spornom regióne, ležiacom medzi Arménskom a Azerbajdžanom, opustili už desiatky tisíc civilistov.

Jerevan 5. novembra (TASR) - Počas bojov v Náhornom Karabachu boli zajatí dvaja žoldnieri, ktorí do tohto kaukazského regiónu pricestovali zo Sýrie. Podľa agentúry Interfax o tom vo štvrtok v Jerevane informoval šéf kriminalistického oddelenia arménskeho Vyšetrovacieho výboru Rafael Vardanjan.

Spresnil, že žoldnieri boli vypočutí a vzatí do väzby. V ich kauze sa angažuje aj arménske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa snaží skontaktovať s príbuznými žoldnierov v Sýrii.

Krátko po obnovení bojov v Karabachu arménska strana vyslovila podozrenie, že do Náhorného Karabachu sa dostali cez Turecko aj sýrski bojovníci z džihádistických skupín, ktorí pomáhajú azerbajdžanským jednotkám.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v tom čase vyslovilo predpoklad, že Ankara zo severnej Sýrie vyslala najmenej 300 bojovníkov.

Medzičasom sa v arménskych médiách i v správach SOHR objavili informácie o zajatých i padlých Sýrčanoch, ktorí sa zapojili do bojov v Karabachu.

Boje v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu pokračujú aj napriek niekoľkým dohodám o "humanitárnom prímerí". Strany konfliktu počas bojov utrpeli straty na živej sile i technickom vybavení.

Arménsko vo štvrtok obvinilo Azerbajdžan z útoku na civilné oblasti vrátane arménskou komunitou ovládaného karabašského mesta Šuši. Arménsko považuje Šuši za strategický bod, ktorý je kľúčový pre kontrolu nad hornatým regiónom.

Azerbajdžan odmietol obvinenie Arménska, že útočí na civilistami obývané oblasti a civilnú infraštruktúru, a obvinil Arménsko z útoku na okresy Goranboy a Terter, ktoré ležia relatívne blízko sporného regiónu.

Od konca septembra, keď sa v Karabachu obnovili boje, svoje domovy v tomto spornom regióne, ležiacom medzi Arménskom a Azerbajdžanom, opustili už desiatky tisíc civilistov. Uviedla to OSN, ktorá sa odvolala na hodnotiace správy z Arménska i Azerbajdžanu.

Podľa posledných informácií bolo zabitých už viac ako 1000 ľudí, takže súčasné násilnosti sú - pokiaľ ide o počet obetí - najtragickejšie od konfliktu, ktorý proti sebe viedli Arménsko a Azerbajdžan na prelome 80. a 90. rokov - v čase rozpadu Sovietskeho zväzu.

Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch.

Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra. Znepriatelené strany sa odvtedy už trikrát dohodli na prímerí: najskôr 10. októbra, potom 18. októbra a najnovšie 25 októbra. Ani jedno z týchto prímerí sa nedodržiavalo a boje v oblasti pokračujú.