Pre vysoké teploty predčasne zomrelo v 93 európskych mestách v roku 2015 až 6700 ľudí. Podľa novej štúdie sa však až tretine týchto úmrtí dalo predísť.
Autor TASR
Barcelona 1. februára (TASR) - Vysádzanie stromov v mestách by mohlo znížiť počet úmrtí, ktoré sú priamo spôsobené horúčavami. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorá bola v stredu uverejnená v časopise The Lancet. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vedci zistili, že ak by 30 percent mestských oblastí pokrývali stromy, teplota by sa počas letných mesiacov znížila v priemere až o 0,4 stupňa Celzia. V súčasnosti však listnaté stromy pokrývajú len necelých 15 percent plochy európskych miest.
Pre vysoké teploty predčasne zomrelo v 93 európskych mestách v roku 2015 až 6700 ľudí. Podľa novej štúdie sa však až tretine týchto úmrtí dalo predísť.
"Horúčavy v mestách sú spojené so zlyhaním srdca, potrebou hospitalizácie či predčasnými úmrtiami," uviedla vedúca štúdie Tamara Iungmanová. Dodala, že cieľom bádateľov je "informovať miestne samosprávy o prínosoch strategického zaraďovania zelených plôch do mestskej infraštruktúry a podporovať tak udržateľnejšie a zdravšie mestá".
AFP upozorňuje, že v mestách býva zvyčajne vyššia teplota vzduchu než na predmestiach či vidieku. Dôvodom je tzv. efekt mestských tepelných ostrovov. Extrémne horúčavy sú dôsledkom nedostatočnej vegetácie, vzduchu vypúšťaného z klimatizácií, tmavého asfaltu a stavebných materiálov pohlcujúcich teplo.
Klimatická zmena tento fenomén ešte zhoršila. Európa vlani zaznamenala najhorúcejšie leto v dejinách a druhý najteplejší rok vôbec.
Vedci zistili, že ak by 30 percent mestských oblastí pokrývali stromy, teplota by sa počas letných mesiacov znížila v priemere až o 0,4 stupňa Celzia. V súčasnosti však listnaté stromy pokrývajú len necelých 15 percent plochy európskych miest.
Pre vysoké teploty predčasne zomrelo v 93 európskych mestách v roku 2015 až 6700 ľudí. Podľa novej štúdie sa však až tretine týchto úmrtí dalo predísť.
"Horúčavy v mestách sú spojené so zlyhaním srdca, potrebou hospitalizácie či predčasnými úmrtiami," uviedla vedúca štúdie Tamara Iungmanová. Dodala, že cieľom bádateľov je "informovať miestne samosprávy o prínosoch strategického zaraďovania zelených plôch do mestskej infraštruktúry a podporovať tak udržateľnejšie a zdravšie mestá".
AFP upozorňuje, že v mestách býva zvyčajne vyššia teplota vzduchu než na predmestiach či vidieku. Dôvodom je tzv. efekt mestských tepelných ostrovov. Extrémne horúčavy sú dôsledkom nedostatočnej vegetácie, vzduchu vypúšťaného z klimatizácií, tmavého asfaltu a stavebných materiálov pohlcujúcich teplo.
Klimatická zmena tento fenomén ešte zhoršila. Európa vlani zaznamenala najhorúcejšie leto v dejinách a druhý najteplejší rok vôbec.