Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Martin Stropnický pripomenul, že odchodom Británie príde eurorozpočet o 13 miliárd eur ročne.
Autor TASR
Brusel 9. januára (TASR) - Česká republika je pripravená rokovať o navýšení svojho podielu v spoločnom rozpočte EÚ potom, ako Úniu opustí Spojené kráľovstvo. Uviedol to šéf českej diplomacie Martin Stropnický, ktorý sa zúčastnil dvojdňovej konferencii o tejto problematike v Bruseli.
Podujatie s názvom "Tvoríme našu budúcnosť: návrhy pre ďalší viacročný finančný rámec" sa konalo v dňoch 8.-9. januára.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na konferencii upozornil, že v dôsledku brexitu budú musieť ostatné členské krajiny platiť viac do spoločného rozpočtu, na čo je podľa Stropnického Česká republika pripravená.
Stropnický pripomenul, že odchodom Británie príde eurorozpočet o 13 miliárd eur ročne. "To nie je zanedbateľné. My sme pripravení rokovať o zvýšení únijného rozpočtu," uviedol so spresnením, že zatiaľ nemožno hovoriť o presnejších číslach, ktoré však určite nebudú "astronomické". Ocenil, že bruselská konferencia nastavila prvé obrysy viacročného finančného rámca EÚ na roky 2020 - 2027. "Rozhoduje sa o tom ako bude Únia vyzerať v najbližších 10 rokoch," dodal.
Česká strana podľa jeho slov víta, že zástupcovia eurokomisie a konferencii naznačili, že nechcú drastické škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike a že chcú zachovať eurofondy. Spresnil, že jeho krajina by si v budúcom programovacom období rada udržala pozíciu čistého príjemcu, zrejme však postupne skĺzne do pozície čistého platcu, na čo sa treba pripraviť. Dôležité však bude nájsť potrebný kompromis medzi členskými krajinami (lebo niektoré krajiny zvyšovať svoje národné príspevky nechcú) a nastaviť konečnú podobu sedemročného rozpočtu do jari 2019, teda ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v tom istom roku.
Stropnický priznal, že aj na tejto konferencii odzneli náznaky, že budúca kohézna politika by mala byť spájaná s riešením migračnej krízy. Dodal, že ČR má racionálne argumenty preto, aby obhájila svoj postoj voči migrácii.
"Nemyslím si, že Česká republika sa správa tak, aby musela byť penalizovaná. Ak sa hovorí, že najúčinnejšou zbraňou alebo postupom proti migračným krízam je snaha riešiť tú situáciu tam, kde migračný problém vzniká, tak tam sme skutočne veľmi aktívni," vysvetlil.
Pripomenul, že spolu s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) sa ČR angažuje v Líbyi, aj preto Čechom nikto nemôže povedať, že sú pasívni a že sa nepodieľajú na riešení migračnej krízy.
Podujatie s názvom "Tvoríme našu budúcnosť: návrhy pre ďalší viacročný finančný rámec" sa konalo v dňoch 8.-9. januára.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na konferencii upozornil, že v dôsledku brexitu budú musieť ostatné členské krajiny platiť viac do spoločného rozpočtu, na čo je podľa Stropnického Česká republika pripravená.
Stropnický pripomenul, že odchodom Británie príde eurorozpočet o 13 miliárd eur ročne. "To nie je zanedbateľné. My sme pripravení rokovať o zvýšení únijného rozpočtu," uviedol so spresnením, že zatiaľ nemožno hovoriť o presnejších číslach, ktoré však určite nebudú "astronomické". Ocenil, že bruselská konferencia nastavila prvé obrysy viacročného finančného rámca EÚ na roky 2020 - 2027. "Rozhoduje sa o tom ako bude Únia vyzerať v najbližších 10 rokoch," dodal.
Česká strana podľa jeho slov víta, že zástupcovia eurokomisie a konferencii naznačili, že nechcú drastické škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike a že chcú zachovať eurofondy. Spresnil, že jeho krajina by si v budúcom programovacom období rada udržala pozíciu čistého príjemcu, zrejme však postupne skĺzne do pozície čistého platcu, na čo sa treba pripraviť. Dôležité však bude nájsť potrebný kompromis medzi členskými krajinami (lebo niektoré krajiny zvyšovať svoje národné príspevky nechcú) a nastaviť konečnú podobu sedemročného rozpočtu do jari 2019, teda ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v tom istom roku.
Stropnický priznal, že aj na tejto konferencii odzneli náznaky, že budúca kohézna politika by mala byť spájaná s riešením migračnej krízy. Dodal, že ČR má racionálne argumenty preto, aby obhájila svoj postoj voči migrácii.
"Nemyslím si, že Česká republika sa správa tak, aby musela byť penalizovaná. Ak sa hovorí, že najúčinnejšou zbraňou alebo postupom proti migračným krízam je snaha riešiť tú situáciu tam, kde migračný problém vzniká, tak tam sme skutočne veľmi aktívni," vysvetlil.
Pripomenul, že spolu s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) sa ČR angažuje v Líbyi, aj preto Čechom nikto nemôže povedať, že sú pasívni a že sa nepodieľajú na riešení migračnej krízy.
