Brusel 10. augusta (TASR) - Až 85 percent občanov členských krajín EÚ požaduje od politických orgánov viac opatrení proti šíreniu dezinformácií na internete. Vyplýva to zo štúdie Bertelsmannovej nadácie zverejnenej vo štvrtok, na ktorú upozornili viaceré európske médiá, informuje spravodajca TASR.

Takmer 90 percent (89 percent) opýtaných žiada od tých, ktorí sú zodpovední za prevádzku internetových platforiem, aby prijali väčšie záväzky v boji proti dezinformáciám.

Nadácia v projekte Upgrade Democracy uvádza, že túžba Európanov po dôraznejších krokoch proti dezinformáciám ide ruka v ruke uvedomením si tohto problému v radoch ľudí žijúcich v EÚ.

Viac než polovica (54 percent) opýtaných uviedlo, že často alebo veľmi často majú pochybnosti o pravdivosti obsahu na internete a 39 percent si je podľa svojich slov vedomých, že sa s dezinformáciami stretli.

"Dôveryhodné informácie sú základom na vytváranie rozumných názorov - a teda základom demokratickej diskusie," povedal Kai Unzicker, zodpovedný za uvedenú štúdiu v rámci nadácie. Zdôraznil, že v Európe majú ľudia veľkú neistotu v spojitosti s tým, aký digitálny obsah je dôveryhodný a s čím sa zámerne manipuluje. "Nikto, kto chce posilniť demokraciu, nemôže nechať občanov osamotených v boji proti dezinformáciám," dodal.

Nadácia vo svojej tlačovej správe spresnila, že zistené údaje jasne poukazujú na potrebu konať, pretože menej ako polovica opýtaných ľudí - 44 percent – si overuje informácie, ktoré dostáva cez internet. Len 22 percent niekedy nahlásilo zistené nepravdivé informácie alebo v súvislosti s nimi varovalo iných ľudí. Nepravdivé informácie s určitou frekvenciou registrujú a nahlasujú najmä používatelia sociálnych sietí Twitter a Telegram.

Medzi vzdelanými mladými ľuďmi je ochota overovať si informácie väčšia. Unzicker však upozornil, že "schopnosť rozpoznať a nahlásiť nepravdivé informácie by nemala závisieť od veku alebo úrovne vzdelania".

Štúdia rovnako naznačila, že čím viac informačných kanálov ľudia používajú, tým je pravdepodobnejšie, že odhalia nepravdivé informácie.

Pokiaľ ide o vplyv sociálnych sietí na demokraciu, názory respondentov sú rozdelené. Tridsať percent Európanov vidí najmä nevýhody, 28 percent sa domnieva, že prevažujú výhody, zatiaľ čo 42 percent vidí výhody aj nevýhody.

Štúdia odporúča Nemecku a Európskej únii systematické monitorovanie šírenia dezinformácií na internete nezávislými vedcami a aktérmi občianskej spoločnosti s cieľom lepšie ich odhaľovať a označovať.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)