Štúdia predpokladá, že do roku 2050 bude mať 155 z 204 krajín a území na svete - teda 76 percent - mieru plodnosti nižšiu, ako je úroveň reprodukcie obyvateľstva.
Autor TASR
Londýn 21. marca (TASR) - Miera pôrodnosti bude v takmer všetkých krajinách príliš nízka na to, aby do konca tohto storočia udržala úroveň populácie, a väčšina živonarodených detí bude prichádzať na svet v chudobnejších krajinách. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú v stredu uverejnili vo vedeckom časopise The Lancet. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.
Tento trend povedie k rozdeleniu na "baby boom" a "baby bust" na celom svete, pričom boom sa bude sústreďovať v krajinách s nízkymi príjmami, ktoré sú náchylnejšie na hospodársku a politickú nestabilitu, uviedol vo svojom vyhlásení vedúci výskumný pracovník Stein Emil Vollset z Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME) na Washingtonskej univerzite v Seattli.
Štúdia predpokladá, že do roku 2050 bude mať 155 z 204 krajín a území na svete - teda 76 percent - mieru plodnosti nižšiu, ako je úroveň reprodukcie obyvateľstva. Podľa odhadov výskumníkov sa do roku 2100 tento počet zvýši na 198, čo predstavuje 97 percent.
Prognózy sú založené na prieskumoch, sčítaniach a iných zdrojoch údajov zozbieraných od roku 1950 do roku 2021 v rámci štúdie Global burden of diseases, injuries, and risk factors study (Štúdia o globálnom zaťažení chorobami, úrazmi a rizikovými faktormi).
Viac ako tri štvrtiny živonarodených detí sa do konca storočia narodia v krajinách s nízkymi a nižšími strednými príjmami, pričom viac ako polovica z týchto pôrodov sa uskutoční v subsaharskej Afrike, uviedli vedci.
Z údajov vyplýva, že celosvetová miera plodnosti - priemerný počet pôrodov na jednu ženu - klesla z približne piatich detí v roku 1950 na 2,2 dieťaťa v roku 2021. V roku 2021 malo 110 krajín a území (54 percent) mieru pôrodnosti pod úrovňou 2,1 dieťa na ženu, čiže ich populácia ani nerástla, ani neklesala.
Štúdia poukazuje na obzvlášť znepokojujúci trend v krajinách ako Južná Kórea a Srbsko, kde je miera pôrodnosti nižšia ako 1,1 dieťaťa na ženu a v budúcnosti im hrozia demografické problémy.
Mnohé z krajín s najobmedzenejšími zdrojmi "budú zápasiť s tým, ako podporiť najmladšiu, najrýchlejšie rastúcu populáciu na planéte v niektorých z politicky a ekonomicky najmenej stabilných, teplotne aj zdravotnícky najvyťaženejších miest na svete", povedal Vollset.
Klesajúca miera pôrodnosti v krajinách s vysokými príjmami odráža viac príležitostí na vzdelanie a zamestnanie pre ženy. Zároveň to signalizuje naliehavú potrebu zlepšiť prístup k modernej antikoncepcii a vzdelaniu žien v iných regiónoch.
Okrem toho, "keď sa počet obyvateľov takmer každej krajiny zníži, bude na udržanie hospodárskeho rastu potrebné spoliehať sa na otvorené prisťahovalectvo", uviedla Natalia Bhattacharjeeová, spoluautorka správy IHME. Autori skonštatovali, že predpovede sú obmedzené množstvom a kvalitou údajov z minulosti, najmä pre obdobie covidovej pandémie v rokoch 2020-2021.
Tento trend povedie k rozdeleniu na "baby boom" a "baby bust" na celom svete, pričom boom sa bude sústreďovať v krajinách s nízkymi príjmami, ktoré sú náchylnejšie na hospodársku a politickú nestabilitu, uviedol vo svojom vyhlásení vedúci výskumný pracovník Stein Emil Vollset z Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME) na Washingtonskej univerzite v Seattli.
Štúdia predpokladá, že do roku 2050 bude mať 155 z 204 krajín a území na svete - teda 76 percent - mieru plodnosti nižšiu, ako je úroveň reprodukcie obyvateľstva. Podľa odhadov výskumníkov sa do roku 2100 tento počet zvýši na 198, čo predstavuje 97 percent.
Prognózy sú založené na prieskumoch, sčítaniach a iných zdrojoch údajov zozbieraných od roku 1950 do roku 2021 v rámci štúdie Global burden of diseases, injuries, and risk factors study (Štúdia o globálnom zaťažení chorobami, úrazmi a rizikovými faktormi).
Viac ako tri štvrtiny živonarodených detí sa do konca storočia narodia v krajinách s nízkymi a nižšími strednými príjmami, pričom viac ako polovica z týchto pôrodov sa uskutoční v subsaharskej Afrike, uviedli vedci.
Z údajov vyplýva, že celosvetová miera plodnosti - priemerný počet pôrodov na jednu ženu - klesla z približne piatich detí v roku 1950 na 2,2 dieťaťa v roku 2021. V roku 2021 malo 110 krajín a území (54 percent) mieru pôrodnosti pod úrovňou 2,1 dieťa na ženu, čiže ich populácia ani nerástla, ani neklesala.
Štúdia poukazuje na obzvlášť znepokojujúci trend v krajinách ako Južná Kórea a Srbsko, kde je miera pôrodnosti nižšia ako 1,1 dieťaťa na ženu a v budúcnosti im hrozia demografické problémy.
Mnohé z krajín s najobmedzenejšími zdrojmi "budú zápasiť s tým, ako podporiť najmladšiu, najrýchlejšie rastúcu populáciu na planéte v niektorých z politicky a ekonomicky najmenej stabilných, teplotne aj zdravotnícky najvyťaženejších miest na svete", povedal Vollset.
Klesajúca miera pôrodnosti v krajinách s vysokými príjmami odráža viac príležitostí na vzdelanie a zamestnanie pre ženy. Zároveň to signalizuje naliehavú potrebu zlepšiť prístup k modernej antikoncepcii a vzdelaniu žien v iných regiónoch.
Okrem toho, "keď sa počet obyvateľov takmer každej krajiny zníži, bude na udržanie hospodárskeho rastu potrebné spoliehať sa na otvorené prisťahovalectvo", uviedla Natalia Bhattacharjeeová, spoluautorka správy IHME. Autori skonštatovali, že predpovede sú obmedzené množstvom a kvalitou údajov z minulosti, najmä pre obdobie covidovej pandémie v rokoch 2020-2021.