Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záplavy sa zhoršujú v dôsledku klimatickej zmeny, počtu obyvateľov žijúcich v rizikových oblastiach a nadmerného využívania poľnohospodárskych oblastí.
Autor TASR
Londýn 23. apríla (TASR) - Počet ľudí zasiahnutých záplavami sa vo svete do roku 2030 zdvojnásobí, vyplýva z analýzy Inštitútu svetových zdrojov (WRI), o ktorej vo štvrtok napísal britský denník The Guardian.
Podľa inštitútu povodne do konca desaťročia zasiahnu celkovo 147 miliónov ľudí, v porovnaní so 72 miliónmi spred desiatich rokov. Vzrastú takisto škody na majetku – zo 174 miliárd dolárov (161 miliárd eur) na 712 miliárd dolárov (660 miliárd eur).
Podľa analýzy budú čísla do roku 2050 "katastrofálne". Riziku záplav a povodní bude vystavených 221 miliónov ľudí.
Inštitút svetových zdrojov prvýkrát vyvinul metodiku merania záplav v roku 2014. Podľa jedného z hlavných autorov štúdie Charlieho Icelanda vtedy predpovede vyzerali ako "divoká predstavivosť".
"Nikdy predtým sme nevideli takýto typ záplav," uviedol.
Záplavy sa zhoršujú v dôsledku klimatickej zmeny, počtu obyvateľov žijúcich v rizikových oblastiach a nadmerného využívania poľnohospodárskych oblastí.
Najsilnejšie zasiahnu záplavy južnú a juhovýchodnú Áziu vrátane Bangladéša, Vietnamu, Indie, Indonézie a Číny, ktoré majú veľký počet zraniteľných obyvateľov.
Riziko katastrofických záplav vzrastie aj v Spojených štátoch. Podľa inej štúdie, ktorá sa zamerala na USA, budú extrémne záplavy pri súčasnom raste morskej hladiny okolo roku 2100 zasahovať pobrežné oblasti v Spojených štátoch každý rok.
Podľa inštitútu povodne do konca desaťročia zasiahnu celkovo 147 miliónov ľudí, v porovnaní so 72 miliónmi spred desiatich rokov. Vzrastú takisto škody na majetku – zo 174 miliárd dolárov (161 miliárd eur) na 712 miliárd dolárov (660 miliárd eur).
Podľa analýzy budú čísla do roku 2050 "katastrofálne". Riziku záplav a povodní bude vystavených 221 miliónov ľudí.
Inštitút svetových zdrojov prvýkrát vyvinul metodiku merania záplav v roku 2014. Podľa jedného z hlavných autorov štúdie Charlieho Icelanda vtedy predpovede vyzerali ako "divoká predstavivosť".
"Nikdy predtým sme nevideli takýto typ záplav," uviedol.
Záplavy sa zhoršujú v dôsledku klimatickej zmeny, počtu obyvateľov žijúcich v rizikových oblastiach a nadmerného využívania poľnohospodárskych oblastí.
Najsilnejšie zasiahnu záplavy južnú a juhovýchodnú Áziu vrátane Bangladéša, Vietnamu, Indie, Indonézie a Číny, ktoré majú veľký počet zraniteľných obyvateľov.
Riziko katastrofických záplav vzrastie aj v Spojených štátoch. Podľa inej štúdie, ktorá sa zamerala na USA, budú extrémne záplavy pri súčasnom raste morskej hladiny okolo roku 2100 zasahovať pobrežné oblasti v Spojených štátoch každý rok.
