Poškodzujú totiž prírodu, potravinové systémy a ľudské zdravie.
Autor TASR
Paríž 4. septembra (TASR) - Tisíce inváznych druhov zavlečených do nových ekosystémov spôsobujú globálnej ekonomike každoročne straty odhadované na viac ako 423 miliárd dolárov. Poškodzujú totiž prírodu, potravinové systémy a ľudské zdravie, uvádza sa v rozsiahlej vedeckej správe zverejnenej v pondelok. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Správu zverejnil Medzivládny vedecký poradný panel pre Dohovor OSN o biodiverzite (IPBES) ako doteraz najkomplexnejšie hodnotenie takzvaných inváznych druhov.
Správa IPBES o inváznych druhoch vznikla po štyroch rokoch výskumu, pričom 86 odborníkov zo 49 krajín v nej zhromaždilo viac ako 13.000 vedeckých príspevkov o inváznych druhoch a súvisiacich javoch.
Konečné hlasovanie o komplexnom dokumente sa uskutočnilo v uplynulých dňoch na Valnom zhromaždení IPBES v Bonne.
Cieľom správy je poskytnúť politikom najlepšie dostupné vedecké dôkazy na túto tému a zdôrazniť rôzne spôsoby kontroly inváznych druhov, uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej OSN.
Predchádzajúce správy sa týkali trvalo udržateľného využívania voľne žijúcich druhov, globálneho hodnotenia biodiverzity a ekosystémov, degradácie a obnovy pôdy a opeľovania.
V správe IPBES sa píše, že počas posledných storočí ľudia úmyselne a neúmyselne "premiestnili" viac ako 37.000 druhov rastlín a živočíchov na miesta mimo ich prirodzeného výskytu.
Viac ako 3500 z nich sa považuje za invázne, pretože sú škodlivé pre nové ekosystémy. Poškodzujú úrodu, pustošia lesy, šíria choroby, narúšajú ekosystémy a ich šírenie ľudstvo nie je schopné zastaviť.
Vedci uvádzajú, že zákony alebo nariadenia na zvládnutie náporu inváznych druhov má len 17 percent krajín sveta.
Niektoré boli mimo pôvodného územia zámerne zavlečené ľuďmi, iné sa do nových lokalít dostali náhodne.
Vedci ako príklad uviedli vodný hyacint, ktorý istý čas pokrýval 90 percent Viktóriinho jazera v Afrike. Pôvodne ho priviezli belgickí koloniálni úradníci v Rwande ako okrasnú záhradnú kvetinu. Po rozšírení ochromil dopravu a rybolov, dusil vodný život, blokoval prítok vodnej priehrady a spôsobil množenie komárov.
Podobným prípadom sú králiky dovezené na Nový Zéland, kde sa premnožili a na optimalizáciu ich počtu boli dovezené lasice. Tie však vyhľadávali ľahšiu korisť a namiesto králikov likvidovali endemické druhy vtákov.
Aj Stredozemné more je plné nepôvodných rýb a rastlín, ktoré sem doputovali z Červeného mora cez Suezský prieplav. Sršne schopné vyhubiť celé kolónie včiel jediným útokom prišli do USA zrejme z Ázie ako "čierni pasažieri" v nákladnej doprave.
K ničivému požiaru na havajskom ostrove Maui, ktorý zmenil na popol mesto Lahaina, prispeli aj trávy dovezené pred desiatkami rokov na kŕmenie dobytka, ktoré sa rozšírili na opustených plantážach cukrovej trstiny.
Profesorka Helen Royová, spolupredsedníčka IPBES, podľa vyhlásenia zverejneného na webe OSN vyjadrila nádej, že obsiahla správa "významne prispeje k vyplneniu medzier vo vedomostiach (o inváznych druhoch), podporí ľudí prijímajúcich rozhodnutia a zvýši povedomie verejnosti s cieľom podporiť opatrenia na zmiernenie vplyvov inváznych cudzích druhov".
IPBES slúži ako platforma spájajúca vedeckú komunitu s tvorcami politík a jej cieľom je posilniť využívanie vedeckých poznatkov pri rozhodovacích procesoch v politike. Bola založená v apríli 2012 ako nezávislý medzivládny orgán otvorený pre všetky členské krajiny OSN.
Správu zverejnil Medzivládny vedecký poradný panel pre Dohovor OSN o biodiverzite (IPBES) ako doteraz najkomplexnejšie hodnotenie takzvaných inváznych druhov.
Správa IPBES o inváznych druhoch vznikla po štyroch rokoch výskumu, pričom 86 odborníkov zo 49 krajín v nej zhromaždilo viac ako 13.000 vedeckých príspevkov o inváznych druhoch a súvisiacich javoch.
Konečné hlasovanie o komplexnom dokumente sa uskutočnilo v uplynulých dňoch na Valnom zhromaždení IPBES v Bonne.
Cieľom správy je poskytnúť politikom najlepšie dostupné vedecké dôkazy na túto tému a zdôrazniť rôzne spôsoby kontroly inváznych druhov, uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej OSN.
Predchádzajúce správy sa týkali trvalo udržateľného využívania voľne žijúcich druhov, globálneho hodnotenia biodiverzity a ekosystémov, degradácie a obnovy pôdy a opeľovania.
V správe IPBES sa píše, že počas posledných storočí ľudia úmyselne a neúmyselne "premiestnili" viac ako 37.000 druhov rastlín a živočíchov na miesta mimo ich prirodzeného výskytu.
Viac ako 3500 z nich sa považuje za invázne, pretože sú škodlivé pre nové ekosystémy. Poškodzujú úrodu, pustošia lesy, šíria choroby, narúšajú ekosystémy a ich šírenie ľudstvo nie je schopné zastaviť.
Vedci uvádzajú, že zákony alebo nariadenia na zvládnutie náporu inváznych druhov má len 17 percent krajín sveta.
Niektoré boli mimo pôvodného územia zámerne zavlečené ľuďmi, iné sa do nových lokalít dostali náhodne.
Vedci ako príklad uviedli vodný hyacint, ktorý istý čas pokrýval 90 percent Viktóriinho jazera v Afrike. Pôvodne ho priviezli belgickí koloniálni úradníci v Rwande ako okrasnú záhradnú kvetinu. Po rozšírení ochromil dopravu a rybolov, dusil vodný život, blokoval prítok vodnej priehrady a spôsobil množenie komárov.
Podobným prípadom sú králiky dovezené na Nový Zéland, kde sa premnožili a na optimalizáciu ich počtu boli dovezené lasice. Tie však vyhľadávali ľahšiu korisť a namiesto králikov likvidovali endemické druhy vtákov.
Aj Stredozemné more je plné nepôvodných rýb a rastlín, ktoré sem doputovali z Červeného mora cez Suezský prieplav. Sršne schopné vyhubiť celé kolónie včiel jediným útokom prišli do USA zrejme z Ázie ako "čierni pasažieri" v nákladnej doprave.
K ničivému požiaru na havajskom ostrove Maui, ktorý zmenil na popol mesto Lahaina, prispeli aj trávy dovezené pred desiatkami rokov na kŕmenie dobytka, ktoré sa rozšírili na opustených plantážach cukrovej trstiny.
Profesorka Helen Royová, spolupredsedníčka IPBES, podľa vyhlásenia zverejneného na webe OSN vyjadrila nádej, že obsiahla správa "významne prispeje k vyplneniu medzier vo vedomostiach (o inváznych druhoch), podporí ľudí prijímajúcich rozhodnutia a zvýši povedomie verejnosti s cieľom podporiť opatrenia na zmiernenie vplyvov inváznych cudzích druhov".
IPBES slúži ako platforma spájajúca vedeckú komunitu s tvorcami politík a jej cieľom je posilniť využívanie vedeckých poznatkov pri rozhodovacích procesoch v politike. Bola založená v apríli 2012 ako nezávislý medzivládny orgán otvorený pre všetky členské krajiny OSN.