Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci dospeli k záveru, že v prípade jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom by bezprostredne zahynulo až 125 miliónov miestnych obyvateľov.
Autor TASR
Washington 2. októbra (TASR) - Jadrová vojna medzi Indiou a Pakistanom by bezprostredne zahubila viac než 100 miliónov ľudí ešte predtým, ako by na Zemi poznačenej novou ľadovou dobou vypukol globálny hladomor. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v časopise Science Advances zverejnil vedecký tím z Rutgersovej univerzity v štáte New Jersey.
Na základe súčasných reálií, týkajúcich sa akumulácie obyvateľstva a mestských centier v skúmanom regióne, dospeli vedci k záveru, že v prípade jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom by bezprostredne zahynulo až 125 miliónov miestnych obyvateľov.
K takýmto obetiam na životoch by došlo za predpokladu, že by obaja tradiční juhoázijskí rivali použili zbrane so silou 100 kiloton, čo je asi šesťkrát viac, ako bola sila bomby zhodenej v roku 1945 na Hirošimu.
Podľa vedcov z Rutgersovej univerzity by však išlo len o prvé obete vojny. Nekontrolovateľné požiare, spôsobené explóziami nukleárneho arzenálu, by do atmosféry uvoľnili od 16 do 36 miliónov ton sadzí. Tie by následne už v priebehu niekoľkých týždňov zahalili oblohu nad celou planétou.
Takáto úroveň sadzí v ovzduší by na zemský povrch prepustila o 20 až 35 percent menej slnečného svetla, čo by viedlo k ochladeniu našej planéty o dva až päť stupňov, ako aj ku globálnemu zníženiu celkového úhrnu zrážok o 15 až 30 percent.
Prudká klimatická zmena by podľa štúdie spôsobila celosvetový nedostatku potravín, ktorý by mohol trvať až desať rokov.
"Dúfam, že výsledky našej štúdie pomôžu ľuďom uvedomiť si, že nemôžeme používať jadrové zbrane, keďže ide o prostriedky masovej genocídy," uviedol pre AFP jeden zo spoluautorov výskumu, profesor environmentálnych vied z Rutgersovej univerzity Alan Robock.
Podľa vedcových slov by aj "dve krajiny s menším množstvom jadrových zbraní na opačnej strane sveta dokázali stále ohroziť (celú) planétu".
India aj Pakistan, dve dlhodobo znepriatelené jadrové mocnosti, disponujú každá približne 150 jadrovými hlavicami, pričom tento počet by mal do roku 2025 vyrásť na viac ako 200.
Na základe súčasných reálií, týkajúcich sa akumulácie obyvateľstva a mestských centier v skúmanom regióne, dospeli vedci k záveru, že v prípade jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom by bezprostredne zahynulo až 125 miliónov miestnych obyvateľov.
K takýmto obetiam na životoch by došlo za predpokladu, že by obaja tradiční juhoázijskí rivali použili zbrane so silou 100 kiloton, čo je asi šesťkrát viac, ako bola sila bomby zhodenej v roku 1945 na Hirošimu.
Podľa vedcov z Rutgersovej univerzity by však išlo len o prvé obete vojny. Nekontrolovateľné požiare, spôsobené explóziami nukleárneho arzenálu, by do atmosféry uvoľnili od 16 do 36 miliónov ton sadzí. Tie by následne už v priebehu niekoľkých týždňov zahalili oblohu nad celou planétou.
Takáto úroveň sadzí v ovzduší by na zemský povrch prepustila o 20 až 35 percent menej slnečného svetla, čo by viedlo k ochladeniu našej planéty o dva až päť stupňov, ako aj ku globálnemu zníženiu celkového úhrnu zrážok o 15 až 30 percent.
Prudká klimatická zmena by podľa štúdie spôsobila celosvetový nedostatku potravín, ktorý by mohol trvať až desať rokov.
"Dúfam, že výsledky našej štúdie pomôžu ľuďom uvedomiť si, že nemôžeme používať jadrové zbrane, keďže ide o prostriedky masovej genocídy," uviedol pre AFP jeden zo spoluautorov výskumu, profesor environmentálnych vied z Rutgersovej univerzity Alan Robock.
Podľa vedcových slov by aj "dve krajiny s menším množstvom jadrových zbraní na opačnej strane sveta dokázali stále ohroziť (celú) planétu".
India aj Pakistan, dve dlhodobo znepriatelené jadrové mocnosti, disponujú každá približne 150 jadrovými hlavicami, pričom tento počet by mal do roku 2025 vyrásť na viac ako 200.
