Vyplýva to z výskumu holandských vedcov, ktorého výsledky zverejnili vo štvrtok.
Autor TASR
Amsterdam 24. júna (TASR) - Kororonavírus môže zrejme infikovať aj mozgové bunky a spôsobiť tak neurologické a psychologické ťažkosti, na ktoré sa mnohí pacienti sťažovali. Vyplýva to z výskumu holandských vedcov, ktorého výsledky zverejnili vo štvrtok, informovala agentúra AFP.
"To, čo sme videli, sa podobalo tomu, že infekcia SARS-CoV-2 len zriedka vedie k ťažkej encefalitíde (zápal mozgu), počas ktorej sa vírus nekontrolovateľne šíri mozgom," uviedla virologička Debby van Rielová.
Koronavírus môže podľa vedcov zrejme vstúpiť do mozgu prostredníctvom čuchového nervu.
"Skutočnosť, že SARS-CoV-2 možno dokáže vstúpiť do mozgu prostredníctvom čuchového nervu, následne lokálne infikovať bunky a spôsobiť zápalovú reakciu, môže rozhodne prispieť k neurologickým ťažkostiam," uviedla Rielová.
Čo presne sa však stane s vírusom po tom, ako vstúpi do mozgu, zatiaľ nie je jasné. Podľa Rielovej je potrebný ďalší výskum. Jej vedecký tím totiž skúmal vírus v mozgových bunkách len krátko a zameral sa tiež len na limitovaný počet takýchto buniek.
Mnoho pacientov, ktorí sa vyliečili z ochorenia COVID-19, hlásilo po vyzdravení nejaké neurologické alebo psychické ťažkosti ako problémy s pamäťou, bolesť hlavy a veľmi zriedkavo aj psychózu alebo zápal mozgu, uvádza AFP. Podľa štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Lancet v apríli jednému z troch ľudí nakazených koronavírusom diagnostikovali do šiestich mesiacov od nakazenia jednu z týchto porúch.
"To, čo sme videli, sa podobalo tomu, že infekcia SARS-CoV-2 len zriedka vedie k ťažkej encefalitíde (zápal mozgu), počas ktorej sa vírus nekontrolovateľne šíri mozgom," uviedla virologička Debby van Rielová.
Koronavírus môže podľa vedcov zrejme vstúpiť do mozgu prostredníctvom čuchového nervu.
"Skutočnosť, že SARS-CoV-2 možno dokáže vstúpiť do mozgu prostredníctvom čuchového nervu, následne lokálne infikovať bunky a spôsobiť zápalovú reakciu, môže rozhodne prispieť k neurologickým ťažkostiam," uviedla Rielová.
Čo presne sa však stane s vírusom po tom, ako vstúpi do mozgu, zatiaľ nie je jasné. Podľa Rielovej je potrebný ďalší výskum. Jej vedecký tím totiž skúmal vírus v mozgových bunkách len krátko a zameral sa tiež len na limitovaný počet takýchto buniek.
Mnoho pacientov, ktorí sa vyliečili z ochorenia COVID-19, hlásilo po vyzdravení nejaké neurologické alebo psychické ťažkosti ako problémy s pamäťou, bolesť hlavy a veľmi zriedkavo aj psychózu alebo zápal mozgu, uvádza AFP. Podľa štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Lancet v apríli jednému z troch ľudí nakazených koronavírusom diagnostikovali do šiestich mesiacov od nakazenia jednu z týchto porúch.