Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Malý Magellanov mrak je satelitná galaxia našej Mliečnej cesty, nachádza sa vo vzdialenosti približne 200.000 svetelných rokov.
Autor TASR
Washington 10. januára (TASR) – Jedna z najbližších galaxií k Zemi, Malý Magellanov mrak, za sebou zrejme ukrýva druhú galaxiu. Naznačujú to výsledky pozorovaní v rámci novej štúdie. TASR informuje na základe článku servera Live Science.
Malý Magellanov mrak (SMC) je satelitná galaxia našej Mliečnej cesty, nachádza sa vo vzdialenosti približne 200.000 svetelných rokov. Má šírku približne 18.900 svetelných rokov, teda necelú pätinu šírky našej Galaxie. Spolu s Veľkým Magellanovým mrakom (LMC), ktorý je približne trojnásobne hmotnejší ako SMC, je jednou z najbližších galaxií vo vesmíre. Obe galaxie zároveň patria k najvzdialenejším objektom pozorovateľným na nočnej oblohe voľným okom – avšak iba z južnej pologule Zeme.
LMC má tvar disku podobný tvaru Mliečnej cesty. Tvar SMC je však výrazne zložitejší a nepravidelnejší. Vedci predpokladali, že SMC môže tvoriť viacero častí, ich rozoznávanie však výrazne sťažujú oblaky plynu a prachu čiastočne zakrývajúce galaxiu.
Astronómovia pozorovali a zaznamenávali pohyb oblakov plynu po SMC, ako aj mladých hviezd, ktoré sa v nich rodili. Zistili, že malá galaxia ukrýva dve hviezdne škôlky vzdialené od seba tisíce svetelných rokov. Pojmom "hviezdna škôlka" astronómovia označujú miesta, kde sa rodia nové hviezdy.
SMC obsahuje množstvo plynu, na ktorý výrazne gravitačne pôsobí naša Galaxia aj LMC. Tím vedcov sa preto počas štúdie SMC zameral na rádiové vlny vysielané plynným vodíkom. Na ich skúmanie použili austrálsky rádioteleskop ASKAP tvorený 36 obrovskými satelitnými taniermi. Zozbierané údaje následne skombinovali s údajmi z vesmírnej sondy Gaia, ktorá v súčasnosti vytvára 3D mapu hviezd Mliečnej cesty. Údaje následne použili na sledovanie rýchlosti a smeru pohybu mladých hviezd.
Tím pri práci vychádzal z predpokladu, že hviezdy sa budú pohybovať rovnakým smerom ako ich materské oblaky plynu. Vďaka tomu odhalili dva oblaky s rôznymi koncentráciami kovov – pojem "kov" v tomto prípade označuje prvok ťažší ako hélium. Jeden oblak sa navyše zdá byť bližšie ako druhý, hoci zatiaľ nie je úplne jasné, ako presne sú od seba oddelené.
Vedci dúfajú, že sa im podarí zistiť, či sa oblaky plynu sformovali samostatne, alebo či jeden oblak plynu vznikol z druhého gravitačným pôsobením hmotnejších galaxií na SMC.
Prvé vysvetlenie podporuje približne rovnaká veľkosť oboch oblakov – ak by totiž jeden oblak vznikol vytrhnutím z druhého, materský oblak by bol výrazne väčší. Ak by sa potvrdilo, že oba oblaky vznikli nezávisle od seba, výrazne by to naznačovalo, že SMC sú v skutočnosti dva vesmírne objekty, nie jeden – a bolo by potrebné ho premenovať.
Objav sa podaril vedeckému tímu, ktorý viedla astronómka Claire Murrayová zo Space Telescope Science Institute v Marylande. Štúdia bola prijatá na publikovanie v odbornom časopise The Astrophysical Journal a je dostupná aj v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv.
Malý Magellanov mrak (SMC) je satelitná galaxia našej Mliečnej cesty, nachádza sa vo vzdialenosti približne 200.000 svetelných rokov. Má šírku približne 18.900 svetelných rokov, teda necelú pätinu šírky našej Galaxie. Spolu s Veľkým Magellanovým mrakom (LMC), ktorý je približne trojnásobne hmotnejší ako SMC, je jednou z najbližších galaxií vo vesmíre. Obe galaxie zároveň patria k najvzdialenejším objektom pozorovateľným na nočnej oblohe voľným okom – avšak iba z južnej pologule Zeme.
LMC má tvar disku podobný tvaru Mliečnej cesty. Tvar SMC je však výrazne zložitejší a nepravidelnejší. Vedci predpokladali, že SMC môže tvoriť viacero častí, ich rozoznávanie však výrazne sťažujú oblaky plynu a prachu čiastočne zakrývajúce galaxiu.
Astronómovia pozorovali a zaznamenávali pohyb oblakov plynu po SMC, ako aj mladých hviezd, ktoré sa v nich rodili. Zistili, že malá galaxia ukrýva dve hviezdne škôlky vzdialené od seba tisíce svetelných rokov. Pojmom "hviezdna škôlka" astronómovia označujú miesta, kde sa rodia nové hviezdy.
SMC obsahuje množstvo plynu, na ktorý výrazne gravitačne pôsobí naša Galaxia aj LMC. Tím vedcov sa preto počas štúdie SMC zameral na rádiové vlny vysielané plynným vodíkom. Na ich skúmanie použili austrálsky rádioteleskop ASKAP tvorený 36 obrovskými satelitnými taniermi. Zozbierané údaje následne skombinovali s údajmi z vesmírnej sondy Gaia, ktorá v súčasnosti vytvára 3D mapu hviezd Mliečnej cesty. Údaje následne použili na sledovanie rýchlosti a smeru pohybu mladých hviezd.
Tím pri práci vychádzal z predpokladu, že hviezdy sa budú pohybovať rovnakým smerom ako ich materské oblaky plynu. Vďaka tomu odhalili dva oblaky s rôznymi koncentráciami kovov – pojem "kov" v tomto prípade označuje prvok ťažší ako hélium. Jeden oblak sa navyše zdá byť bližšie ako druhý, hoci zatiaľ nie je úplne jasné, ako presne sú od seba oddelené.
Vedci dúfajú, že sa im podarí zistiť, či sa oblaky plynu sformovali samostatne, alebo či jeden oblak plynu vznikol z druhého gravitačným pôsobením hmotnejších galaxií na SMC.
Prvé vysvetlenie podporuje približne rovnaká veľkosť oboch oblakov – ak by totiž jeden oblak vznikol vytrhnutím z druhého, materský oblak by bol výrazne väčší. Ak by sa potvrdilo, že oba oblaky vznikli nezávisle od seba, výrazne by to naznačovalo, že SMC sú v skutočnosti dva vesmírne objekty, nie jeden – a bolo by potrebné ho premenovať.
Objav sa podaril vedeckému tímu, ktorý viedla astronómka Claire Murrayová zo Space Telescope Science Institute v Marylande. Štúdia bola prijatá na publikovanie v odbornom časopise The Astrophysical Journal a je dostupná aj v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv.
