Londýn 3. februára (TASR) - Vedci po prvýkrát zámerne nakazili mladých zdravých ľudí koronavírusom. Polovica účastníkov štúdie sa infikovala a testy túto skutočnosť odhalili už po dvoch dňoch. Informuje o tom vedecký časopis Nature, ktorý v súčasnosti štúdiu skúma.
Výsledky zverejnené na serveri Research Square môžu podľa vedcov pomôcť pri ďalšom skúmaní vakcín, antivirotík a imunitných reakcií organizmu na ochorenie COVID-19.
Na štúdii pod vedením odborníkov z londýnskej Kráľovskej univerzity (ICL) sa zúčastnilo 34 dobrovoľníkov vo veku od 18 do 30 rokov.
Prví účastníci boli nakazení len veľmi nízkou dávkou vírusu, ktorá zodpovedala jeho približnému množstvu v jednej respiračnej kvapôčke. Vystavení boli ešte počiatočnému kmeňu koronavírusu, ktorý cirkuloval v Británii v lete 2020.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
Nákazu potom identifikovali PCR testami u 53 percent účastníkov. Väčšina z nich mala len mierne alebo žiadne príznaky. Medzi symptómami, ktoré sa najzreteľnejšie prejavili na piaty deň od nákazy, bola napríklad bolesť hrdla, upchatý nos, kýchanie či strata chuti a čuchu. Horúčka sa u účastníkov objavila len zriedkavo, pričom pretrvávajúci kašeľ nemal nikto.
Práve strata chuti a čuchu sa objavila u 70 percent infikovaných. Tento problém u niektorých účastníkov potom pretrvával aj viac než pol roka.
Výsledky štúdie tiež naznačujú, že antigénové testy dokážu spoľahlivo indikovať prítomnosť vírusu u človeka už po prvých dvoch dňoch infekcie.
U nikoho nedošlo k ťažkému priebehu ochorenia, ktorý by si vyžadoval hospitalizáciu.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Vedci detailne sledovali meniacu sa úroveň vírusu SARS-CoV-2 v organizme účastníkov od úplného začiatku ich ochorenia až do jeho konca. U nakazených sa vírus podľa výskumníkov množil až neuveriteľne rýchlo, pričom vysoké hladiny zostávali v tele človeka priemerne deväť až dvanásť dní. Týkalo sa to symptomatických aj asymptomatických pacientov.
Vedci sa snažili pochopiť aj to, prečo sa toľko ľudí nenakazilo vôbec. Niektorí z nich mali v tele počas krátkych periód veľmi nízke hladiny vírusu. To naznačuje, že ich imunitný systém aktívne bojoval s vírusom, vysvetľuje vedúci štúdie Christopher Chiu, lekár a vedec z ICL. V ďalších štúdiách sa vedci pokúsia nájsť príčinu tohto javu.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Na britskej štúdii, ktorú začali v októbri 2020, sa podieľali aj vedci z Dublinskej súkromnej organizácie Open Orphan. Prví účastníci boli vírusu vystavení začiatkom roka 2021, po čom museli stráviť dva týždne v prísnej nemocničnej izolácii. Za účasť vo výskume dostali 4565 libier (5485 eur).
Podobné štúdie na ľuďoch vedci vykonávajú už desaťročia pri skúmaní chrípky, malárie a mnohých ďalších infekcií. Niektorí vedci argumentovali, že uskutočnenie takýchto štúdií so SARS-CoV-2 v prvých mesiacoch pandémie môže urýchliť vývoj vakcín proti ochoreniu. Iní to však považovali za príliš riskantné v čase, keď sa o koronavíruse a jeho potenciálnej liečbe vedelo len málo, pričom poukazovali na ohrozenie života dobrovoľníkov a neetickosť tejto štúdie.
Tím vedcov plánuje spustiť ďalšiu štúdiu, ktorá vystaví očkovaných ľudí variantu delta SARS-CoV-2. Vedci sa pokúsia identifikovať imunitné faktory, ktoré chránia ľudí pred infekciou po očkovaní.
