Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ženský organizmus produkuje vyššie množstvo tzv. interferónov typu I, ktoré znižujú riziko abnormálnej imunitnej reakcie.
Autor TASR
Paríž 10. decembra (TASR) - Muži trpiaci ochorením COVID-19 majú v porovnaní so ženami trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že skončia na jednotkách intenzívnej starostlivosti, a tiež výrazne vyššie riziko úmrtia na súvisiace komplikácie. Vyplýva to z rozsiahlej vedeckej štúdie, o ktorej informovala agentúra AFP.
Vedci v rámci štúdie analyzovali v období medzi 1. januárom a 1. júnom 2020 viac ako tri milióny prípadov nákazy novým koronavírusom potvrdených v 46 krajinách sveta a 44 štátoch USA.
Zistili pritom, že riziko koronavírusovej nákazy je úplne rovnaké u oboch pohlaví. U infikovaných mužov však zaznamenali skoro trojnásobnú pravdepodobnosť, že budú musieť byť hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Výrazne vyššie, až o 39 percent, bolo u nich aj riziko úmrtia na súvisiace komplikácie, uvádza sa v štúdii, ktorá vyšla v stredu v odbornom časopise Nature Communications.
"Tieto údaje môžu pomôcť lekárom, aby pri prístupe k pacientom zohľadnili skutočnosť, že pohlavie v prípade ťažkého priebehu ochorenia predstavuje rizikový faktor," uviedla spoluautorka štúdie Kate Webbová z univerzity v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike.
Vedci dávajú vyššie riziká u mužov do súvislosti hlavne s biologickými rozdielmi medzi oboma pohlaviami, predovšetkým v oblasti vrodených i vývojových odlišností imunitného systému.
Ženský organizmus okrem iného produkuje vyššie množstvo tzv. interferónov typu I, ktoré znižujú riziko abnormálnej imunitnej reakcie. Práve takáto reakcia, tzv. cytokínová búrka, je zrejme u časti pacientov príčinou závažného priebehu ochorenia COVID-19.
Ženy od ťažkých foriem choroby podľa všetkého chráni aj pohlavný hormón estradiol, ktorý podporuje efektivitu bielych krviniek (T-lymfocycov) a zvyšuje produkciu protilátok. "Mužský pohlavný hormón testosterón naproti tomu imunitný systém potláča," uviedli autori štúdie.
Zistené rozdiely medzi oboma pohlaviami v oblasti rizík súvisiacich s ochorením COVID-19 môžu podľa doktorky Webbovej ovplyvniť aj budúci vývoj vakcín proti novému koronavírusu.
Odlišné imunitné odpovede u žien a u mužov boli podľa nej v minulosti zaznamenané v prípade očkovacích látok proti iných ochoreniam. To, či takéto rozdiely budú existovať aj v prípade vakcín proti koronavírusu, ukážu až ďalšie výskumy, píše AFP.
Vedci v rámci štúdie analyzovali v období medzi 1. januárom a 1. júnom 2020 viac ako tri milióny prípadov nákazy novým koronavírusom potvrdených v 46 krajinách sveta a 44 štátoch USA.
Zistili pritom, že riziko koronavírusovej nákazy je úplne rovnaké u oboch pohlaví. U infikovaných mužov však zaznamenali skoro trojnásobnú pravdepodobnosť, že budú musieť byť hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Výrazne vyššie, až o 39 percent, bolo u nich aj riziko úmrtia na súvisiace komplikácie, uvádza sa v štúdii, ktorá vyšla v stredu v odbornom časopise Nature Communications.
"Tieto údaje môžu pomôcť lekárom, aby pri prístupe k pacientom zohľadnili skutočnosť, že pohlavie v prípade ťažkého priebehu ochorenia predstavuje rizikový faktor," uviedla spoluautorka štúdie Kate Webbová z univerzity v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike.
Vedci dávajú vyššie riziká u mužov do súvislosti hlavne s biologickými rozdielmi medzi oboma pohlaviami, predovšetkým v oblasti vrodených i vývojových odlišností imunitného systému.
Ženský organizmus okrem iného produkuje vyššie množstvo tzv. interferónov typu I, ktoré znižujú riziko abnormálnej imunitnej reakcie. Práve takáto reakcia, tzv. cytokínová búrka, je zrejme u časti pacientov príčinou závažného priebehu ochorenia COVID-19.
Ženy od ťažkých foriem choroby podľa všetkého chráni aj pohlavný hormón estradiol, ktorý podporuje efektivitu bielych krviniek (T-lymfocycov) a zvyšuje produkciu protilátok. "Mužský pohlavný hormón testosterón naproti tomu imunitný systém potláča," uviedli autori štúdie.
Zistené rozdiely medzi oboma pohlaviami v oblasti rizík súvisiacich s ochorením COVID-19 môžu podľa doktorky Webbovej ovplyvniť aj budúci vývoj vakcín proti novému koronavírusu.
Odlišné imunitné odpovede u žien a u mužov boli podľa nej v minulosti zaznamenané v prípade očkovacích látok proti iných ochoreniam. To, či takéto rozdiely budú existovať aj v prípade vakcín proti koronavírusu, ukážu až ďalšie výskumy, píše AFP.
