Kyslík rozpustený vo vode je pre zdravie vodných ekosystémov rovnako dôležitý ako atmosférický kyslík pre tie suchozemské.
Autor TASR
Washington/Berlín 6. augusta (TASR) – Množstvo kyslíka rozpusteného vo vode rapídne klesá. Podľa vedcov ide o jedno z najvážnejších rizík ohrozujúcich systém podpory života na Zemi. TASR informuje na základe správy vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.
Kyslík rozpustený vo vode je pre zdravie vodných ekosystémov rovnako dôležitý ako atmosférický kyslík pre tie suchozemské. Vodné ekosystémy sú zdrojom príjmov a obživy pre niekoľko miliárd ľudí, výrazný pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode preto vyvoláva znepokojenie.
Štúdiu vypracovali vedci z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Kanady a USA, ktorí pridanie deoxidácie vody navrhujú na zoznam tzv. planetárnych medzí. Ten v aktuálnej podobe uvádza deväť oblastí vytyčujúcich medze, "v ktorých sa ľudstvo počas nasledujúcich generácií môže naďalej rozvíjať a prosperovať".
V súčasnosti to sú klimatická zmena, zvyšovanie kyslosti (acidifikácia ) oceánov, poškodenie stratosférickej ozónovej vrstvy, biogeochemické toky fosforu a dusíka, rýchlosť straty biologickej rozmanitosti, zdroje sladkej vody, strata pôdy, atmosférické aerosóly a chemické znečistenie.
"Pozorovaný pokles množstva kyslíka v sladkovodných a morských ekosystémoch Zeme predstavuje ďalší proces (z kategórie) planetárnych medzí kriticky dôležitý pre integritu ekologických a sociálnych systémov Zeme. Tento proces reaguje na zmeny v iných planetárnych medziach a zároveň ich aj reguluje," uvádzajú autori štúdie.
Množstvo kyslíka rozpusteného vo vode môže klesať z viacerých dôvodov, jedným je stúpajúca teplota vody. Teplá voda nedokáže viazať toľko kyslíka ako studená, otepľovanie atmosféry a oceánov vplyvom klimatickej zmeny preto znižuje množstvo kyslíka rozpusteného vo vode.
Ďalším dôvodom môže byť vyššia spotreba kyslíka ako dokážu jeho producenti nahradiť. Prívaly organickej hmoty a živín z hnojív, odpadových vôd a priemyselného odpadu môžu prudko zvyšovať množstvo rias a baktérií vo vode, ktoré v nej rozpustený kyslík rýchlo vyčerpajú.
Autori štúdie preto žiadajú sústredené celosvetové úsilie a výskum poklesu množstva kyslíka v "modrých" častiach našej planéty a tiež schválenie právnych predpisov, ktoré mu zabránia.
"Zníženie emisií skleníkových plynov, odplavovania živín a prísunu organického uhlíka (napríklad z neošetrených odpadových vôd) môže spomaliť a potenciálne i zvrátiť pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode," uvádzajú autori štúdie. "Zaradenie poklesu množstva kyslíka do zoznamu planetárnych medzí (pomôže) klásť väčší dôraz na toto úsilie," dodávajú vedci.
Kyslík rozpustený vo vode je pre zdravie vodných ekosystémov rovnako dôležitý ako atmosférický kyslík pre tie suchozemské. Vodné ekosystémy sú zdrojom príjmov a obživy pre niekoľko miliárd ľudí, výrazný pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode preto vyvoláva znepokojenie.
Štúdiu vypracovali vedci z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Kanady a USA, ktorí pridanie deoxidácie vody navrhujú na zoznam tzv. planetárnych medzí. Ten v aktuálnej podobe uvádza deväť oblastí vytyčujúcich medze, "v ktorých sa ľudstvo počas nasledujúcich generácií môže naďalej rozvíjať a prosperovať".
V súčasnosti to sú klimatická zmena, zvyšovanie kyslosti (acidifikácia ) oceánov, poškodenie stratosférickej ozónovej vrstvy, biogeochemické toky fosforu a dusíka, rýchlosť straty biologickej rozmanitosti, zdroje sladkej vody, strata pôdy, atmosférické aerosóly a chemické znečistenie.
"Pozorovaný pokles množstva kyslíka v sladkovodných a morských ekosystémoch Zeme predstavuje ďalší proces (z kategórie) planetárnych medzí kriticky dôležitý pre integritu ekologických a sociálnych systémov Zeme. Tento proces reaguje na zmeny v iných planetárnych medziach a zároveň ich aj reguluje," uvádzajú autori štúdie.
Množstvo kyslíka rozpusteného vo vode môže klesať z viacerých dôvodov, jedným je stúpajúca teplota vody. Teplá voda nedokáže viazať toľko kyslíka ako studená, otepľovanie atmosféry a oceánov vplyvom klimatickej zmeny preto znižuje množstvo kyslíka rozpusteného vo vode.
Ďalším dôvodom môže byť vyššia spotreba kyslíka ako dokážu jeho producenti nahradiť. Prívaly organickej hmoty a živín z hnojív, odpadových vôd a priemyselného odpadu môžu prudko zvyšovať množstvo rias a baktérií vo vode, ktoré v nej rozpustený kyslík rýchlo vyčerpajú.
Autori štúdie preto žiadajú sústredené celosvetové úsilie a výskum poklesu množstva kyslíka v "modrých" častiach našej planéty a tiež schválenie právnych predpisov, ktoré mu zabránia.
"Zníženie emisií skleníkových plynov, odplavovania živín a prísunu organického uhlíka (napríklad z neošetrených odpadových vôd) môže spomaliť a potenciálne i zvrátiť pokles množstva kyslíka rozpusteného vo vode," uvádzajú autori štúdie. "Zaradenie poklesu množstva kyslíka do zoznamu planetárnych medzí (pomôže) klásť väčší dôraz na toto úsilie," dodávajú vedci.