Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Regióny, kde je obyvateľstvo najviac zasiahnuté nedostatkom vody, sú severná Afrika a Blízky východ (spotreba 83 percent zásob) a južná Ázia (74 percent).
Autor TASR
Brusel 21. augusta (TASR) — Nová štúdia Inštitútu pre svetové zdroje (WRI) naznačila, že 25 krajín, v ktorých žije štvrtina svetovej populácie, čelí hrozbe veľkého nedostatku vody. Väčšina sa nachádza na Blízkom východe, v južnej Ázii a Afrike, v Európe je to ohrozený hlavne juh kontinentu. V pondelok to uviedla televízna stanica RTBF, informuje spravodajca TASR v Bruseli.
WRI vo svojej najnovšej štúdii upozornil, že opakujúce sa sezóny sucha, ktoré sa vyskytujú na celom svete, vedú k "vodnému stresu", čo v praxi znamená, že dopyt po vode prevyšuje kapacity dostupných vodných zdrojov.
Situácia sa bude iba zhoršovať. Očakáva sa, že do roku 2050 by takmer 60 percent svetovej populácie mohlo čeliť veľkému nedostatku vody aspoň jeden mesiac v roku.
K týmto alarmujúcim dátam dospel WRI v rámci svojho "atlasu", v ktorom zoradil krajiny najviac vystavené hrozbe nedostatku vody. Na vrchole zoznamu sú Bahrajn, Cyprus, Kuvajt, Libanon a Omán.
"Vodný stres v týchto krajinách je spôsobený najmä nízkou dostupnosťou vodných zdrojov v spojení s domácim poľnohospodárskym a priemyselným dopytom", uvádza WRI vo svojej správe. Celkom 25 krajín, v ktorých žije štvrtina svetovej populácie, je v súčasnosti počas jedného roka vystavených mimoriadne vysokému nedostatku vody. To znamená, že viac ako 80 percent ich obnoviteľných zásob vody sa používa na zavlažovanie, chov dobytka, priemysel a domáce potreby.
WRI rozdelil krajiny na viacero kategórií. V jednej sú tie, ktorá čelia "extrémnemu vodnému stresu" (využívajú vyše 80 percent dostupných zásob), v ďalšej sú krajiny s veľkým nedostatkom vody (spotrebujú ročne od 40 do 80 percent svojich zásob), potom sú krajiny so stredne vysokou spotrebou vody (20 - 40 percent zásob), nízkou priemernou spotrebou (10 - 20 percent zásob) a nízkou spotrebou vody (do desať percent zásob).
Slovensko, podobne ako väčšina európskeho kontinentu je podľa WRI v kategórii nízkej priemernej spotreby, Nemecko a Litva vykazujú stredne vysokú spotrebu vody, horšie sú na tom Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Turecko. Najhoršia situácia v Európe je v Belgicku, na Cypre a na juhu Grécka.
Regióny, kde je obyvateľstvo najviac zasiahnuté nedostatkom vody, sú severná Afrika a Blízky východ (spotreba 83 percent zásob) a južná Ázia (74 percent).
"Na celom svete dopyt po vode prevyšuje dostupné zdroje", konštatoval WRI s tým, že dopyt po vode sa od roku 1960 viac ako zdvojnásobil. Hlavnými príčinami tohto stavu sú rastúca populácia a rozvoj priemyslu. Ako ďalšie príčiny WRI vníma nedostatok investícií do infraštruktúry, neudržateľnú politiku využívania vody alebo zvýšenú variabilitu využívania vodných zdrojov v dôsledku klimatickej zmeny.
WRI vo svojej najnovšej štúdii upozornil, že opakujúce sa sezóny sucha, ktoré sa vyskytujú na celom svete, vedú k "vodnému stresu", čo v praxi znamená, že dopyt po vode prevyšuje kapacity dostupných vodných zdrojov.
Situácia sa bude iba zhoršovať. Očakáva sa, že do roku 2050 by takmer 60 percent svetovej populácie mohlo čeliť veľkému nedostatku vody aspoň jeden mesiac v roku.
K týmto alarmujúcim dátam dospel WRI v rámci svojho "atlasu", v ktorom zoradil krajiny najviac vystavené hrozbe nedostatku vody. Na vrchole zoznamu sú Bahrajn, Cyprus, Kuvajt, Libanon a Omán.
"Vodný stres v týchto krajinách je spôsobený najmä nízkou dostupnosťou vodných zdrojov v spojení s domácim poľnohospodárskym a priemyselným dopytom", uvádza WRI vo svojej správe. Celkom 25 krajín, v ktorých žije štvrtina svetovej populácie, je v súčasnosti počas jedného roka vystavených mimoriadne vysokému nedostatku vody. To znamená, že viac ako 80 percent ich obnoviteľných zásob vody sa používa na zavlažovanie, chov dobytka, priemysel a domáce potreby.
WRI rozdelil krajiny na viacero kategórií. V jednej sú tie, ktorá čelia "extrémnemu vodnému stresu" (využívajú vyše 80 percent dostupných zásob), v ďalšej sú krajiny s veľkým nedostatkom vody (spotrebujú ročne od 40 do 80 percent svojich zásob), potom sú krajiny so stredne vysokou spotrebou vody (20 - 40 percent zásob), nízkou priemernou spotrebou (10 - 20 percent zásob) a nízkou spotrebou vody (do desať percent zásob).
Slovensko, podobne ako väčšina európskeho kontinentu je podľa WRI v kategórii nízkej priemernej spotreby, Nemecko a Litva vykazujú stredne vysokú spotrebu vody, horšie sú na tom Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Turecko. Najhoršia situácia v Európe je v Belgicku, na Cypre a na juhu Grécka.
Regióny, kde je obyvateľstvo najviac zasiahnuté nedostatkom vody, sú severná Afrika a Blízky východ (spotreba 83 percent zásob) a južná Ázia (74 percent).
"Na celom svete dopyt po vode prevyšuje dostupné zdroje", konštatoval WRI s tým, že dopyt po vode sa od roku 1960 viac ako zdvojnásobil. Hlavnými príčinami tohto stavu sú rastúca populácia a rozvoj priemyslu. Ako ďalšie príčiny WRI vníma nedostatok investícií do infraštruktúry, neudržateľnú politiku využívania vody alebo zvýšenú variabilitu využívania vodných zdrojov v dôsledku klimatickej zmeny.
