Berlín 17. júla (TASR) - Energeticky úspornejšie klimatizácie a chladničky by mohli prispieť k spomaleniu globálneho otepľovania. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú v piatok zverejnili Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP), informuje agentúra AP.

Používanie ekologickejších spotrebičov a šetrnejších chladiacich látok by podľa štúdie mohlo počas nasledujúcich 40 rokov zabrániť vypusteniu takého množstva skleníkových plynov, aké sa v súčasnosti dostane do ovzdušia za štyri až osem rokov, vysvetľuje AP.

Autori štúdie apelujú na svetové vlády, aby presadzovali kroky na podporu používania takých chladiacich systémov a metód, ktoré sú šetrné pre životné prostredie. Patria medzi ne výstavba energeticky úsporných budov, vytváranie zelených zón v mestách a transparentnejšie označovanie ekologickejších chladničiek a klimatizácií.

Predpokladá sa, že dopyt po chladiacich spotrebičoch do roku 2050 v súvislosti s globálnych otepľovaním takmer vzrastie zhruba štvornásobne, keďže viac ľudí bude potrebovať klimatizáciu, píše agentúra.

Lacné zariadenia tohto druhu však často využívajú veľké množstvá elektriny, ktorá sa vyrába v elektrárňach spaľovaním uhlia alebo zemného plynu, čo prispieva k urýchľovaniu otepľovania planéty.

"Klimatizácia je dvojsečná zbraň," povedal environmentálny právnik a spoluautor štúdie Durwood Zaelke. "Potrebujeme ju, pretože svet sa prehrieva, ale taktiež prispieva ku (globálnemu) otepľovaniu - teda ak nie je vysoko energeticky úsporná".

Ekologickým problémom takýchto spotrebičov je aj to, že na ich výrobu sa vo veľkej miere stále využívajú fluórované uhľovodíky (HFC), ktoré sa radia medzi silné skleníkové plyny. Napriek tomu, že pôsobia len krátkodobo, sa významne podieľajú na zvyšovaní globálnych teplôt. HFC sa používajú najmä ako náhrada freónov v chladničkách a klimatizačných zariadeniach.

Podľa odborníkov je zákaz používania týchto plynov jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť rýchlosť globálneho otepľovania.

V roku 2016 bol v meste Kigali v Rwande schválený tzv. Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu, ktorým sa krajiny sveta zaviazali do roku 2050 skončiť s používaním HFC plynov. Krajiny s vysokou mierou znečisťovania - napríklad Čína, India, Rusko a Spojené štáty - však tento dodatok ešte neratifikovali.

Aj štáty, ktoré ho ratifikovali, majú problémy s nelegálnym dovozom chladiacich látok. Začiatkom tohto mesiaca v Holandsku napríklad zaistili 14 ton HFC plynov, ktorých potenciálny vplyv na životné prostredie by sa rovnal 38 spiatočným letom z Amsterdamu do Sydney.