Washington/Berlín 3. novembra (TASR) - Americká Republikánska strana sa za posledné dve desaťročia "dramaticky" odchýlila od myšlienok liberalizmu a v súčasnosti pripomína skôr vládnuce strany v autokratických spoločnostiach než stredopravé strany v Európe, ktoré sa v minulosti mohli považovať za jej ekvivalenty. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie inštitútu V-Dem Göteborskej univerzity vo Švédsku, o ktorej výsledkoch koncom októbra informoval britský denník The Guardian.

Republikánska strana sa od roku 2000 podľa výsledkov tejto štúdie vzdialila od dodržiavania demokratických noriem a pristúpila k podnecovaniu násilia voči svojim politickým oponentom a k prijímaniu postojov a taktík porovnateľných s vládnucimi nacionalistickými stranami v Maďarsku, Indii, Poľsku či Turecku. Tieto zmeny na jednej strane viedli k vzostupu podpory prezidenta Donalda Trumpa a na druhej strane ich poháňali práve dôsledky jeho politiky.

Prieskum ukazuje, že Republikánska strana prešla podobným vývojom ako strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorá sa z liberálneho mládežníckeho hnutia stala autoritárskou stranou, ktorá z Maďarska spravila prvú nedemokratickú krajinu v Európskej únii, konštatuje The Guardian.

Podobným spôsobom sa transformovali i vládnuca Indická ľudová strana (BJP) pod vedením premiéra Naréndru Módího, Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana či poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS). Britský denník v tejto súvislosti upozorňuje na to, že Trump a jeho administratíva sa s lídrami týchto krajín snažia udržiavať blízke vzťahy.

Hoci je Republikánska strana relatívne zaviazaná zásadám pluralizmu, stala sa podľa štúdie náchylnejšou na nedodržiavanie iných demokratických noriem, akými sú napríklad rešpektovanie politických oponentov či vyhýbanie sa násiliu.

Demokratická strana, naopak, zaznamenala len veľmi malé zmeny čo sa týka dodržiavania demokratických noriem, a tým pádom zostala porovnateľná s podobnými stredopravými a stredoľavicovými stranami v západnej Európe, približuje štúdia.

Tento vôbec najrozsiahlejší výskum svojho druhu uskutočnil švédsky inštitút pomocou novovyvinutých metód na merania a vyčíslenie "zdravia" svetových demokracií v časoch, keď je autoritárska forma vlády na vzostupe. Zástupkyňa riaditeľa inštitútu V-Dem Anna Lührmannová uviedla, že transformácia Republikánskej strany bola "dozaista najdramatickejšou zmenou v etablovanej demokracii".

Republikánska strana bola v roku 2018 omnoho "neliberálnejšou" v porovnaní s takmer všetkými vládnucimi stranami v demokraciách, uvádza štúdia. Len 15 percent vládnucich strán v demokratických štátoch bolo považovaných za neliberálnejšie než Republikánska strana v USA. Švédsky inštitút ďalej zistil, že trend úpadku demokratických čŕt vlády sa po prvý raz v tomto storočí zrýchlil na celom svete. V dôsledku toho sú autokratické režimy pri moci v 92 krajinách, kde žije 54 percent celosvetovej populácie. Takmer 35 percent obyvateľov sveta (2,6 miliardy ľudí) žije v krajinách, ktoré sa stávajú čoraz autokratickejšími.

Politológ Florian Böller pôsobiaci na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA upozorňuje na to, že v dôsledku toho, že dve hlavné politické strany (republikáni a demokrati) sa v priebehu desaťročí od seba ideologicky čoraz viac vzďaľujú, sa čoraz ťažšia, a niekedy dokonca nemožná, javí byť aj schopnosť nájsť vzájomné kompromisy. V dôsledku toho zostávajú v USA nevyriešené viaceré pálčivé otázky, ako napríklad zdravotná politika, právo na držbu zbraní či imigračná politika. Výnimku nepredstavuje ani sféra zahraničnej či bezpečnostnej politiky, vysvetľuje v rozhovore pre TASR.

Politický systém v krajine je podľa Böllera založený na schopnosti nájsť kompromis, keďže dôležité rozhodnutia si vyžadujú súhlas oboch komôr Kongresu (Senátu a Snemovne reprezentantov) a prezidenta. Ak to tak nie je, zostávajú kľúčové rozhodnutia zablokované, a to napríklad aj v dôsledku súčasnej situácie, keď má väčšinu v Snemovni reprezentantov opozícia, dodáva.

Polarizácia sa pritom neprejavuje len v americkej politike, ale aj v samotnej spoločnosti, myslí si riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov. Dôvody tohto vývoja sú rozmanité - ide o "rozmáhajúcu sa sociálnu nerovnosť, polarizáciu v médiách a vzostup populizmu". Zvrátenie trendu tejto polarizácie v dohľadnom čase podľa analytika nenastane, a to najmä z pohľadu nanajvýš polarizujúceho volebného boja pred prezidentskými voľbami.

Thomas Greven z inštitútu Johna F. Kennedyho na berlínskej Slobodnej univerzite túto hlbokú polarizáciu spoločnosti vysvetľuje nevyriešenou otázkou štrukturálneho rasizmu vyplývajúceho z otroctva a segregácie černošského obyvateľstva v minulosti. Republikáni podľa jeho slov tieto problémy využívajú vo svoj prospech na mobilizáciu belošského obyvateľstva. "K nevyhnutnému zmiereniu skupín obyvateľstva by ale neviedlo ani víťazstvo Demokratickej strany. Takéto zmierenie je však nevyhnutné, aby mohli Spojené štáty opäť konštruktívne konať aj v rovine zahraničnej politiky," uviedol Greven v rozhovore pre TASR.

"Trumpova náklonnosť voči diktátorom právom irituje šéfov vlád demokratických štátov a odráža jeho vlastné predstavy o moci, ktorou disponuje americký prezident, a znamená, že od volieb 2020 môžeme očakávať to najhoršie," varuje Greven. Upozorňuje na to, že nech vyhrá Trump či Biden, Spojeným štátom hrozí, že sa dostanú do štátnej krízy, a to v dôsledku stále sa prehlbujúcej neprekonateľnej polarizácie či dokonca tribalizácie. "Najmä ak nebude volebný výsledok jednoznačný, respektíve ho neuzná porazený kandidát, môže dôjsť k politickému násiliu," uzatvára.

Američania v utorok rozhodujú o tom, či úradujúci prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.