Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdeniu, že Židia ovládajú "medzinárodný obchod", verí 36 percent opýtaných.
Autor TASR
Viedeň 18. apríla (TASR) - Viac ako tretina Rakúšanov verí antisemitským konšpiračným mýtom. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre empirický sociálny výskum (IFES), ktorú si objednal parlament vo Viedni a jej výsledky boli predstavené v utorok. TASR informuje na základe správy agentúry APA.
Tvrdeniu, že Židia ovládajú "medzinárodný obchod", verí 36 percent opýtaných. Rovnaký podiel respondentov je presvedčených, že Židia sa snažia vyťažiť výhody z ich prenasledovania počas holokaustu. Jedenásť percent si myslí, že správy o koncentračných táboroch a prenasledovaní Židov sú prehnané.
Devätnásť percent účastníkov prieskumu súhlasilo s výrokom, že Židia majú v Rakúsku príliš veľký vplyv. Osemnásť percent ľudí v Rakúsku zase pripísalo zodpovednosť za aktuálny rast cien "židovským elitám".
Vedúca štúdie Eva Zeglovitsová priblížila, že vyššiu mieru dôvery v protižidovské mýty pozorovali u ľudí s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania, ako aj u tých, čo mali len málo základných znalostí o Židoch a tiež medzi ľuďmi, čo majú vo všeobecnosti tendenciu uveriť konšpiračným teóriám.
Nadpriemerne vysoký počet antisemitských názorov zistili výskumníci tiež medzi obyvateľmi s tureckým či arabským migračným pozadím. Až 62 percent z tejto skupiny ľudí vyjadrilo názor, že Izraelčania sa k Palestínčanom nesprávajú inak, než sa správali Nemci k Židom počas druhej svetovej vojny.
Koordinátor štúdie Thomas Stern dodal, že pod antisemitské predsudky sa podpísali aj súčasné udalosti, akými sú koronavírusová pandémia či ruská ofenzíva na Ukrajine.
Predseda rakúskej židovskej obce Oskar Deutsch v reakcii na výsledky štúdie vyzval na "zvýšenie povedomia o šoa" a apeloval tiež na politický bojkot pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Nebezpečenstvo neprichádza podľa neho len od pravicových extrémistov a islamistov, ale je prítomné aj uprostred spoločnosti. Predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka označil antisemitizmus za hrozbu pre demokraciu.
Na tretej takejto štúdii - po tom, čo už prebehla v rokoch 2018 a 2020 - sa zúčastnilo 2000 osôb starších než 16 rokov, ktorí od polovice vlaňajšieho októbra do konca novembra odpovedali na otázky telefonicky alebo online.
Tvrdeniu, že Židia ovládajú "medzinárodný obchod", verí 36 percent opýtaných. Rovnaký podiel respondentov je presvedčených, že Židia sa snažia vyťažiť výhody z ich prenasledovania počas holokaustu. Jedenásť percent si myslí, že správy o koncentračných táboroch a prenasledovaní Židov sú prehnané.
Devätnásť percent účastníkov prieskumu súhlasilo s výrokom, že Židia majú v Rakúsku príliš veľký vplyv. Osemnásť percent ľudí v Rakúsku zase pripísalo zodpovednosť za aktuálny rast cien "židovským elitám".
Vedúca štúdie Eva Zeglovitsová priblížila, že vyššiu mieru dôvery v protižidovské mýty pozorovali u ľudí s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania, ako aj u tých, čo mali len málo základných znalostí o Židoch a tiež medzi ľuďmi, čo majú vo všeobecnosti tendenciu uveriť konšpiračným teóriám.
Nadpriemerne vysoký počet antisemitských názorov zistili výskumníci tiež medzi obyvateľmi s tureckým či arabským migračným pozadím. Až 62 percent z tejto skupiny ľudí vyjadrilo názor, že Izraelčania sa k Palestínčanom nesprávajú inak, než sa správali Nemci k Židom počas druhej svetovej vojny.
Koordinátor štúdie Thomas Stern dodal, že pod antisemitské predsudky sa podpísali aj súčasné udalosti, akými sú koronavírusová pandémia či ruská ofenzíva na Ukrajine.
Predseda rakúskej židovskej obce Oskar Deutsch v reakcii na výsledky štúdie vyzval na "zvýšenie povedomia o šoa" a apeloval tiež na politický bojkot pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Nebezpečenstvo neprichádza podľa neho len od pravicových extrémistov a islamistov, ale je prítomné aj uprostred spoločnosti. Predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka označil antisemitizmus za hrozbu pre demokraciu.
Na tretej takejto štúdii - po tom, čo už prebehla v rokoch 2018 a 2020 - sa zúčastnilo 2000 osôb starších než 16 rokov, ktorí od polovice vlaňajšieho októbra do konca novembra odpovedali na otázky telefonicky alebo online.
