Katastrofy, ktoré v tomto období spôsobilo počasie, najviac postihli Portoriko, Mjanmarsko a Haiti.
Autor TASR
Haag 25. januára (TASR) - Za posledných 20 rokov zomrelo takmer pol milióna ľudí v dôsledku prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím. Uvádza to v pondelok zverejnená štúdia nemeckej neziskovej organizácie Germanwatch o klimatických zmenách, o ktorej informovala agentúra AFP.
Riziko úmrtia v dôsledku prírodných katastrof, ako sú búrky, záplavy a vlny horúčav, najviac hrozí obyvateľom rozvojových krajín.
Viac ako 11.000 výskytov extrémneho počasia si v rokoch 2000-2019 celosvetovo vyžiadalo takmer 480.000 životov a celosvetové finančné straty dosiahli 2,56 bilióna dolárov. Katastrofy, ktoré v tomto období spôsobilo počasie, najviac postihli Portoriko, Mjanmarsko a Haiti.
Štúdiu zostavila organizácia Germanwatch na základe údajov zo služby NatCatSERVICE zaisťovne Munich Re, určenej na analýzu a vyhodnocovanie prírodných katastrof. Štúdia sa sústreďuje len na priamo merateľné následky extrémov počasia ako úmrtia či hospodárske škody; neberie do úvahy tie, ktoré sa môžu objaviť dodatočne, napr. sucho.
Priemyselné krajiny sa v roku 2009 v Kodani dohodli, že do roku 2020 zaistia na ochranu klímy v rozvojových krajinách z verejných a súkromných zdrojov 100 miliárd amerických dolárov ročne. OSN však v tejto súvislosti kritizovala, že túto úroveň sa zatiaľ dosiahnuť nepodarilo.
Autori správy vyzvali bohaté krajiny, aby pomohli rozvojovému svetu v zlepšení systémov prípravy na ničivé následky prírodných katastrof, ktoré sa zhoršujú v dôsledku globálneho otepľovania. V tejto súvislosti poukázali na búrkovú sezónu v roku 2019, keď hurikány a cyklóny zničili oblasti Karibiku, východnej Afriky a južnej Ázie.
Prezentácia správy sa konala v rámci začiatku dvojdňového medzinárodného virtuálneho podujatia Climate Adaptation Summit 2021 (CAS 2021) v holandskom Haagu, ktorého cieľom je urýchliť, inovovať a zintenzívniť globálne úsilie zamerané na prispôsobenie sa krajín a ich ekonomík na zmeny podnebia v nadchádzajúcich rokoch.
Riziko úmrtia v dôsledku prírodných katastrof, ako sú búrky, záplavy a vlny horúčav, najviac hrozí obyvateľom rozvojových krajín.
Viac ako 11.000 výskytov extrémneho počasia si v rokoch 2000-2019 celosvetovo vyžiadalo takmer 480.000 životov a celosvetové finančné straty dosiahli 2,56 bilióna dolárov. Katastrofy, ktoré v tomto období spôsobilo počasie, najviac postihli Portoriko, Mjanmarsko a Haiti.
Štúdiu zostavila organizácia Germanwatch na základe údajov zo služby NatCatSERVICE zaisťovne Munich Re, určenej na analýzu a vyhodnocovanie prírodných katastrof. Štúdia sa sústreďuje len na priamo merateľné následky extrémov počasia ako úmrtia či hospodárske škody; neberie do úvahy tie, ktoré sa môžu objaviť dodatočne, napr. sucho.
Priemyselné krajiny sa v roku 2009 v Kodani dohodli, že do roku 2020 zaistia na ochranu klímy v rozvojových krajinách z verejných a súkromných zdrojov 100 miliárd amerických dolárov ročne. OSN však v tejto súvislosti kritizovala, že túto úroveň sa zatiaľ dosiahnuť nepodarilo.
Autori správy vyzvali bohaté krajiny, aby pomohli rozvojovému svetu v zlepšení systémov prípravy na ničivé následky prírodných katastrof, ktoré sa zhoršujú v dôsledku globálneho otepľovania. V tejto súvislosti poukázali na búrkovú sezónu v roku 2019, keď hurikány a cyklóny zničili oblasti Karibiku, východnej Afriky a južnej Ázie.
Prezentácia správy sa konala v rámci začiatku dvojdňového medzinárodného virtuálneho podujatia Climate Adaptation Summit 2021 (CAS 2021) v holandskom Haagu, ktorého cieľom je urýchliť, inovovať a zintenzívniť globálne úsilie zamerané na prispôsobenie sa krajín a ich ekonomík na zmeny podnebia v nadchádzajúcich rokoch.