Bordeaux 7. júla (TASR) - Vzdialené a nepreskúmané končiny na okraji slnečnej sústavy by mohli hypoteticky ukrývať deviatu planétu, hoci pravdepodobnosť jej existencie je len nízka, uvádza nová, ešte nerecenzovaná štúdia medzinárodného tímu vedcov. TASR o tom informuje na základe informácií webu universemagazine.com.

Takáto planéta by sa mohla nachádzať v tzv. Oortovom mraku, predpokladanej oblasti slnečnej sústavy pozostávajúcej z komét, asteroidov a iných menších telies.

Medzinárodný tím vedcov nedávno vytvoril model fungovania nebeskej mechaniky v počiatočných fázach slnečnej sústavy. Podľa tohto modelu existuje možnosť, že by sa v Oortovom mraku komét mohlo nachádzať jedno alebo viac telies vo veľkosti planét.

Štúdia obsahujúca závery tohto výskumu bola zatiaľ zverejnená len v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv (https://arxiv.org/pdf/2306.11109.pdf) a zatiaľ neprešla recenzným procesom.

Oortov mrak sa podľa predpokladov vedcov nachádza približne 50.000 – 100.000 astronomických jednotiek (AU) od Slnka (jedna AU je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka, teda asi 150 miliónov kilometrov). Jeho existenciu v roku 1950 po prvý raz predpokladal holandský astronóm Jan Oort, no pre jeho extrémnu vzdialenosť sa existenciu dodnes nepodarilo úplne potvrdiť, hoci za nepriamy dôkaz jeho existencie sa považujú kométy s dlhou periódou.

Podľa autorov štúdie existuje malá, len približne sedempercentná šanca, že by gravitácia nášho Slnka dokázala zachytiť exoplanétu z inej sústavy aj ďaleko za obežnou dráhou Neptúna, ôsmej a najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy. Takéto hypotetické teleso by sa mohlo nachádzať práve v Oortovom mraku komét a jeho existencia by vzhľadom na veľkú vzdialenosť vôbec nemusela ovplyvňovať dráhu Neptúna.

Ešte oveľa menšia, zhruba polpercentná, je pravdepodobnosť, že by sa takáto planéta mohla vytvoriť v samotnej slnečnej sústave a napokon skončiť v oblasti Oortovho mraku.

Existenciu hypotetickej "Planéty X" nachádzajúcej sa v oblasti za Neptúnom predpokladal už v roku 1906 známy americký astronóm Percival Lowell. Vychádzal pritom z ním pozorovaných odchýlok v obežných dráhach Neptúna a Uránu. Jeho predpoklady napokon viedli k objavu planéty Pluto. Neskôr sa však zistilo, že ide len o tzv. trpasličiu planétu, ktorá by svojou hmotnosťou nemohla nijako ovplyvniť dráhu Neptúna, a už vôbec nie Uránu.

Dnes sa hypotéza o existencii "Planéty X" považuje v odbornej komunite za viac-menej vyvrátenú. To však nebráni niektorým vedcom v tom, aby stále hľadali možné planéty v odľahlých častiach slnečnej sústavy. Podľa nového výskumu medzinárodného tímu by sa takéto hypotetické veľké teleso mohlo nachádzať oveľa ďalej, než to predpokladal Lowell, v oblasti Oortovho mraku komét.

Väčšina vedcov sa v súčasnosti domnieva, že spomínaný mrak pozostáva len z oveľa menších ľadových objektov. Vzhľadom na jeho obrovskú veľkosť a vzdialenosť však pravdepodobne nikdy nebude možné s určitosťou povedať, aké telesá by sa v ňom mohli ukrývať.

Stúpenci hypotézy "Planéty X" poukazujú na niektoré nepriame indície týkajúce sa orientácie obežných dráh rôznych telies prilietajúcich z okrajových častí slnečnej sústavy. Tie by podľa nich mohli nasvedčovať tomu, že na tieto objekty gravitačne pôsobilo iné, výrazne väčšie a hmotnejšie teleso.

Potvrdiť existenciu prípadnej deviatej planéty by však bolo vzhľadom na obrovskú vzdialenosť od Slnka extrémne náročné. Podľa niektorých predpokladov by takáto planéta mohla mať parametre ľadového obra s hmotnosťou päť až desaťnásobne vyššou, ako je hmotnosť Zeme a mohla by byť tvorená plynom – svojou veľkosťou, farbou a váhou by teda mala pripomínať Urán či Neptún.

V tejto súvislosti sa objavili aj hypotézy, podľa ktorých by sa medzi kométami a asteroidmi na okraji slnečnej sústavy mohla ukrývať aj čierna diera. Ak by to aj bola pravda, dokázanie jej existencie by bolo prakticky nemožné, pretože by bola veľmi malá – hmotnosť rovnajúca sa piatim až desiatim násobkom hmotnosti Zeme by sa mohla ukrývať v čiernej diere veľkosti grapefruitu.