Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiérka Sturgeonová uviedla, že podrobne vypracovaný plán osamostatnenia pomôže Škótom, aby sa informovane rozhodli o tom, či chcú v Spojenom kráľovstve zostať alebo z neho odísť.
Autor TASR
Edinburgh 8. septembra (TASR) - Škótska vláda prisľúbila, že do konca roka 2023 usporiada nové referendum o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, a to aj napriek silnému odporu zo strany Londýna. Informovala o tom agentúra AFP.
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok predstavila strategický plán vlády na nadchádzajúci rok, pričom podotkla aj to, že sa opätovne začne pracovať na zámere osamostatnenia Škótska od Británie.
"Naším zámerom, ak to covid dovolí, je aby to (referendum) bolo v prvej polovici funkčného obdobia tohto parlamentu, a teda pred koncom roka 2023," povedala poslancom v Edinburghu. "Keď sa dostaneme z pandémie, budú nasledovať rozhodnutia, ktoré sformujú naše hospodárstvo a spoločnosť na nasledovné desaťročia... Ktorý parlament, ten vo (britský) Westminstri (v Londýne) alebo Holyrood (škótsky parlament v Edinburghu), by mal spraviť tieto rozhodnutia a akými zásadami by sa mali riadiť?" dodala.
Premiérka Sturgeonová uviedla, že podrobne vypracovaný plán osamostatnenia pomôže Škótom, aby sa informovane rozhodli o tom, či chcú v Spojenom kráľovstve zostať alebo z neho odísť.
Sturgeonovej Škótska národná strana (SNP) v auguste oznámila, že dosiahla dohodu o deľbe moci so škótskou stranou Zelených. Obe tieto strany sa zasadzujú za nezávislosť, pričom v regionálnom parlamente majú väčšinu kresiel.
Škótsky parlament rozhoduje v otázkach ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či doprava. Britský parlament so sídlom v Londýne má rozhodovacie právomoci v otázkach ako zahraničná politika, prisťahovalectvo, či obrana. Má tiež právomoc udeliť povolenie na konanie referenda, pripomína AFP.
Britský premiér Boris Johnson konanie nového referenda o nezávislosti Škótska nepripúšťa, zatiaľ čo šéf úradu britskej vlády Michael Gove povedal, že hlasovanie "nevidí" skôr ako v roku 2024, pred britskými parlamentnými voľbami.
Pri referende z roku 2014 sa vyslovilo vyše 55 percent hlasujúcich proti odčleneniu Škótska od zvyšku Spojeného kráľovstva. Podľa Sturgenovej sa však situácia zmenila po celobritskom referende z roku 2016, v ktorom obyvatelia rozhodovali o členstve v EÚ. Veľká väčšina Škótov vtedy hlasovala proti vystúpeniu, tzv. brexitu, prehlasovali ich však voliči v Anglicku a Walese.
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok predstavila strategický plán vlády na nadchádzajúci rok, pričom podotkla aj to, že sa opätovne začne pracovať na zámere osamostatnenia Škótska od Británie.
"Naším zámerom, ak to covid dovolí, je aby to (referendum) bolo v prvej polovici funkčného obdobia tohto parlamentu, a teda pred koncom roka 2023," povedala poslancom v Edinburghu. "Keď sa dostaneme z pandémie, budú nasledovať rozhodnutia, ktoré sformujú naše hospodárstvo a spoločnosť na nasledovné desaťročia... Ktorý parlament, ten vo (britský) Westminstri (v Londýne) alebo Holyrood (škótsky parlament v Edinburghu), by mal spraviť tieto rozhodnutia a akými zásadami by sa mali riadiť?" dodala.
Premiérka Sturgeonová uviedla, že podrobne vypracovaný plán osamostatnenia pomôže Škótom, aby sa informovane rozhodli o tom, či chcú v Spojenom kráľovstve zostať alebo z neho odísť.
Sturgeonovej Škótska národná strana (SNP) v auguste oznámila, že dosiahla dohodu o deľbe moci so škótskou stranou Zelených. Obe tieto strany sa zasadzujú za nezávislosť, pričom v regionálnom parlamente majú väčšinu kresiel.
Škótsky parlament rozhoduje v otázkach ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či doprava. Britský parlament so sídlom v Londýne má rozhodovacie právomoci v otázkach ako zahraničná politika, prisťahovalectvo, či obrana. Má tiež právomoc udeliť povolenie na konanie referenda, pripomína AFP.
Britský premiér Boris Johnson konanie nového referenda o nezávislosti Škótska nepripúšťa, zatiaľ čo šéf úradu britskej vlády Michael Gove povedal, že hlasovanie "nevidí" skôr ako v roku 2024, pred britskými parlamentnými voľbami.
Pri referende z roku 2014 sa vyslovilo vyše 55 percent hlasujúcich proti odčleneniu Škótska od zvyšku Spojeného kráľovstva. Podľa Sturgenovej sa však situácia zmenila po celobritskom referende z roku 2016, v ktorom obyvatelia rozhodovali o členstve v EÚ. Veľká väčšina Škótov vtedy hlasovala proti vystúpeniu, tzv. brexitu, prehlasovali ich však voliči v Anglicku a Walese.
