Vyplýva to z prelomovej správy o neúnosnom stave našej planéty, ktorý v stredu zverejnila Organizácia Spojených národov (OSN).
Autor TASR
Washington 13. marca (TASR) - Až štvrtina všetkých predčasných úmrtí a chorôb vo svete je spôsobená znečistením prírody a environmentálnymi škodami, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti. Vyplýva to z prelomovej správy o neúnosnom stave našej planéty, ktorý v stredu zverejnila Organizácia Spojených národov (OSN). Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Štúdia varuje pred tým, že smrtiaci smog a iné emisie, chemikálie v pitnej vode a zrýchľujúca sa deštrukcia ekosystémov, od ktorých závisí živobytie miliárd ľudí, majú za následok celosvetovú epidémiu, ktorá brzdí rozvoj globálnej ekonomiky.
Dokument pod názvom Globálny environmentálny výhľad (GEO), na ktorom spolupracovala počas šiestich rokov skupina 250 vedcov zo 70 krajín, vykresľuje rozširujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Konzumná kultúra, znečisťovanie prostredia a plytvanie jedlom v bohatých krajinách má podľa GEO za následok hlad, chudobu a choroby vo zvyšku sveta.
GEO prichádza okrem iného aj k záveru, že zlé environmentálne podmienky "spôsobujú približne 25 percent z celosvetového počtu ochorení a úmrtí".
Pre absenciu prístupu k pitnej vode zomiera ročne podľa správy približne 1,4 milióna ľudí v dôsledku hnačkových a parazitických ochorení. Závažným problémom sú však aj chemikálie, ktoré unikajú do morí a môžu mať nepriaznivé zdravotné následky pre niekoľko generácií. Znehodnocovanie poľnohospodárskej pôdy a odlesňovanie je problémom v oblastiach, kde žije dokopy až 3,2 miliardy ľudí. Znečistenie ovzdušia spôsobuje ročne predčasnú smrť približne šiestich až siedmich miliónov ľudí.
V polovici tohto storočia by sa však podľa GEO mali stať najčastejšou príčinou predčasných úmrtí tzv. superbaktérie odolné voči antibiotikám. Ich stále častejší výskyt bude spôsobovaný neregulovaným nadužívaním antibiotík v potravinárskom priemysle.
"Na zastavenie a zvrátenie tejto situácie je nevyhnutná okamžitá a koordinovaná akcia nebývalého rozsahu," uvádza sa v závere správy, v poznámke určenej pre svetových lídrov.
Štúdia varuje pred tým, že smrtiaci smog a iné emisie, chemikálie v pitnej vode a zrýchľujúca sa deštrukcia ekosystémov, od ktorých závisí živobytie miliárd ľudí, majú za následok celosvetovú epidémiu, ktorá brzdí rozvoj globálnej ekonomiky.
Dokument pod názvom Globálny environmentálny výhľad (GEO), na ktorom spolupracovala počas šiestich rokov skupina 250 vedcov zo 70 krajín, vykresľuje rozširujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Konzumná kultúra, znečisťovanie prostredia a plytvanie jedlom v bohatých krajinách má podľa GEO za následok hlad, chudobu a choroby vo zvyšku sveta.
GEO prichádza okrem iného aj k záveru, že zlé environmentálne podmienky "spôsobujú približne 25 percent z celosvetového počtu ochorení a úmrtí".
Pre absenciu prístupu k pitnej vode zomiera ročne podľa správy približne 1,4 milióna ľudí v dôsledku hnačkových a parazitických ochorení. Závažným problémom sú však aj chemikálie, ktoré unikajú do morí a môžu mať nepriaznivé zdravotné následky pre niekoľko generácií. Znehodnocovanie poľnohospodárskej pôdy a odlesňovanie je problémom v oblastiach, kde žije dokopy až 3,2 miliardy ľudí. Znečistenie ovzdušia spôsobuje ročne predčasnú smrť približne šiestich až siedmich miliónov ľudí.
V polovici tohto storočia by sa však podľa GEO mali stať najčastejšou príčinou predčasných úmrtí tzv. superbaktérie odolné voči antibiotikám. Ich stále častejší výskyt bude spôsobovaný neregulovaným nadužívaním antibiotík v potravinárskom priemysle.
"Na zastavenie a zvrátenie tejto situácie je nevyhnutná okamžitá a koordinovaná akcia nebývalého rozsahu," uvádza sa v závere správy, v poznámke určenej pre svetových lídrov.