Rakúsky súd požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie, či diskriminačné opatrenia v Afganistane možno kvalifikovať ako činy prenasledovania a môžu odôvodniť priznanie postavenia utečenca.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Luxemburg 4. októbra (TASR) - Súdny dvor EÚ v piatok v spore afganských utečenkýň s Rakúskom rozhodol, že diskriminačné opatrenia Talibanu v Afganistane voči ženám predstavujú činy prenasledovania. Informuje o tom spravodajca TASR.
Utečenkyne sa odvolali na rakúsky Najvyšší správny súd, pretože úrady im odmietli priznať postavenie utečenca. Argumentovali, že situácia žien pod vládou Talibanu v Afganistane sama osebe odôvodňuje priznanie postavenia utečenca.
Podľa rakúskeho súdu ženy afganskej štátnej príslušnosti patria do "určitej sociálnej skupiny" v zmysle smernice EÚ z roku 2011, a že v Afganistane môžu byť vystavené prenasledovaniu na základe pohlavia.
Rakúsky súd požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie, či diskriminačné opatrenia v Afganistane možno kvalifikovať ako činy prenasledovania a môžu odôvodniť priznanie postavenia utečenca. Rakúsky súd sa tiež pýtal, či je vnútroštátny orgán povinný zohľadniť aj iné skutočnosti než štátnu príslušnosť a pohlavie ženy žiadajúcej o azyl.
Súdny dvor EÚ niektoré z opatrení afganského režimu kvalifikoval ako "činy prenasledovania", keďže predstavujú závažné porušenie základného práva. Ide najmä o nútené uzatváranie manželstva, ktoré možno prirovnať k forme otroctva, a neexistujúcu ochranu pred násilím založeným na pohlaví a domácim násilím. Kumulovaný účinok opatrení Talibanu a ich úmyselné a systematické uplatňovanie vedú podľa súdu k zjavnému popieraniu základných práv súvisiacich s ľudskou dôstojnosťou.
Pokiaľ ide o individuálne preskúmanie žiadosti ženy s afganskou štátnou príslušnosťou o azyl, Súdny dvor EÚ zohľadnil situáciu žien v Afganistane, ako je opísaná v správach Agentúry EÚ pre azyl (EUAA) a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Súd rozhodol, že pre žiadateľku nie je potrebné preukázať, čo jej skutočne a konkrétne hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu, a že bude vystavená prenasledovaniu. Postačujúce je zohľadniť jej štátnu príslušnosť a pohlavie.
Utečenkyne sa odvolali na rakúsky Najvyšší správny súd, pretože úrady im odmietli priznať postavenie utečenca. Argumentovali, že situácia žien pod vládou Talibanu v Afganistane sama osebe odôvodňuje priznanie postavenia utečenca.
Podľa rakúskeho súdu ženy afganskej štátnej príslušnosti patria do "určitej sociálnej skupiny" v zmysle smernice EÚ z roku 2011, a že v Afganistane môžu byť vystavené prenasledovaniu na základe pohlavia.
Rakúsky súd požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie, či diskriminačné opatrenia v Afganistane možno kvalifikovať ako činy prenasledovania a môžu odôvodniť priznanie postavenia utečenca. Rakúsky súd sa tiež pýtal, či je vnútroštátny orgán povinný zohľadniť aj iné skutočnosti než štátnu príslušnosť a pohlavie ženy žiadajúcej o azyl.
Súdny dvor EÚ niektoré z opatrení afganského režimu kvalifikoval ako "činy prenasledovania", keďže predstavujú závažné porušenie základného práva. Ide najmä o nútené uzatváranie manželstva, ktoré možno prirovnať k forme otroctva, a neexistujúcu ochranu pred násilím založeným na pohlaví a domácim násilím. Kumulovaný účinok opatrení Talibanu a ich úmyselné a systematické uplatňovanie vedú podľa súdu k zjavnému popieraniu základných práv súvisiacich s ľudskou dôstojnosťou.
Pokiaľ ide o individuálne preskúmanie žiadosti ženy s afganskou štátnou príslušnosťou o azyl, Súdny dvor EÚ zohľadnil situáciu žien v Afganistane, ako je opísaná v správach Agentúry EÚ pre azyl (EUAA) a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Súd rozhodol, že pre žiadateľku nie je potrebné preukázať, čo jej skutočne a konkrétne hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu, a že bude vystavená prenasledovaniu. Postačujúce je zohľadniť jej štátnu príslušnosť a pohlavie.