Na natáčanie vraku v septembri 2019 použili diaľkovo ovládané zariadenie, odhalilo ich však plavidlo fínskej pohraničnej stráže.
Autor TASR
Štokholm 8. februára (TASR) - Švédsky súd oslobodil dvojicu filmárov obvinených z narušenia miesta posledného odpočinku obetí havárie trajektu Estonia, ktorí sa v roku 1994 potopil v Baltskom mori. Tragédia si vyžiadala 852 životov, informuje tlačová agentúra DPA.
Súd rozhodol, že dvojica síce porušila švédsky zákon zakazujúci potápanie sa k tomuto vraku, ale že príslušnú legislatívu nemožno v tomto prípade uplatniť. Protizákonná činnosť bola totiž vykonávaná z lode plaviacej sa v medzinárodných vodách pod vlajkou Nemecka, v ktorom však predmetný zákon - na rozdiel od Švédska, Estónska a Fínska - neplatí.
Dvaja švédski filmári boli súčasťou filmového štábu, ktorý nakrúcal dokumentárny film vyšetrujúci potopenie trajektu Estonia. Na natáčanie vraku v septembri 2019 použili diaľkovo ovládané zariadenie, odhalilo ich však plavidlo fínskej pohraničnej stráže.
Filmársky tím vyslal k vraku výskumnú miniponorku v rámci prípravy dokumentu, ktorý odhalil masívnu dieru v trupe potopeného trajektu, čo vrhlo podozrenie na závery oficiálneho vyšetrovania.
Švédsko, Estónsko a Fínsko sa v roku 1995 dohodli, že vrak z mora nevytiahnu a miesto tragédie vyhlásia za miesto posledného odpočinku obetí. Zároveň prijali spoločnú legislatívu zakazujúcu narúšanie pietneho charakteru tejto lokality.
V prípade usvedčenia hrozila filmárom pokuta a odňatie slobody do dvoch rokov.
Pôvodné vyšetrovanie potopenia Estonie sa ukončilo konštatovaním, že katastrofu spôsobilo otvorenie vrát do nákladných priestorov plavidla následkom silných vĺn. Experti však filmárom povedali, že dieru v trupe mohla spôsobiť iba obrovská vonkajšia sila, čo vyvolalo otázky nad príčinou nešťastia.
Niektorí tvrdia, že trajekt sa mohol zraziť s iným plavidlom - vojenskou loďou či ponorkou, alebo potopenie trajektu privodil výbuch.
Trajekt Estonia, ktorý premával medzi estónskym hlavným mestom Tallinn a švédskou metropolou Štokholm, sa potopil v skorých ranných hodinách 28. septembra 1994. Prežilo iba 137 ľudí.
Súd rozhodol, že dvojica síce porušila švédsky zákon zakazujúci potápanie sa k tomuto vraku, ale že príslušnú legislatívu nemožno v tomto prípade uplatniť. Protizákonná činnosť bola totiž vykonávaná z lode plaviacej sa v medzinárodných vodách pod vlajkou Nemecka, v ktorom však predmetný zákon - na rozdiel od Švédska, Estónska a Fínska - neplatí.
Dvaja švédski filmári boli súčasťou filmového štábu, ktorý nakrúcal dokumentárny film vyšetrujúci potopenie trajektu Estonia. Na natáčanie vraku v septembri 2019 použili diaľkovo ovládané zariadenie, odhalilo ich však plavidlo fínskej pohraničnej stráže.
Filmársky tím vyslal k vraku výskumnú miniponorku v rámci prípravy dokumentu, ktorý odhalil masívnu dieru v trupe potopeného trajektu, čo vrhlo podozrenie na závery oficiálneho vyšetrovania.
Švédsko, Estónsko a Fínsko sa v roku 1995 dohodli, že vrak z mora nevytiahnu a miesto tragédie vyhlásia za miesto posledného odpočinku obetí. Zároveň prijali spoločnú legislatívu zakazujúcu narúšanie pietneho charakteru tejto lokality.
V prípade usvedčenia hrozila filmárom pokuta a odňatie slobody do dvoch rokov.
Pôvodné vyšetrovanie potopenia Estonie sa ukončilo konštatovaním, že katastrofu spôsobilo otvorenie vrát do nákladných priestorov plavidla následkom silných vĺn. Experti však filmárom povedali, že dieru v trupe mohla spôsobiť iba obrovská vonkajšia sila, čo vyvolalo otázky nad príčinou nešťastia.
Niektorí tvrdia, že trajekt sa mohol zraziť s iným plavidlom - vojenskou loďou či ponorkou, alebo potopenie trajektu privodil výbuch.
Trajekt Estonia, ktorý premával medzi estónskym hlavným mestom Tallinn a švédskou metropolou Štokholm, sa potopil v skorých ranných hodinách 28. septembra 1994. Prežilo iba 137 ľudí.