Paríž 8. októbra (TASR) - Súd v Paríži od pondelka vypočúva šesticu mužov podozrivých z nečistého financovania kampane expremiéra Édouarda Balladura, ktorý sa o post francúzskeho prezidenta uchádzal pred 25 rokmi, vo voľbách v roku 1995.

Táto aféra vyplávala na povrch počas vyšetrovania atentátu v pakistanskom meste Karáči z roku 2002, pri ktorom prišlo o život 11 francúzskych zamestnancov Riaditeľstva stavby lodí (DCN).

Vyšetrovatelia tohto útoku spočiatku pracovali s hypotézou, že ide o atentát, ktorého sa mohla dopustiť teroristická sieť al-Káida. Neskôr však prišli na tézu, že útok spáchaný pomocou výbušniny nastraženej v aute mohol byť pomstou za zastavenie toku ilegálne vyplácaných provízií, z ktorých svojho času plynuli peniaze na financovanie Balladurovej kampane.

Podľa názoru vyšetrovateľov mohlo k zastaveniu prúdu financií dôjsť po tom, ako Balladur po prvom kole volieb vypadol z boja o prezidentský úrad a ich neskorší víťaz, Jacques Chirac, zatvoril "kohútik", z ktorého tiekli aj financie pre Balladurov tím.

Chirac totiž po svojom zvolení ratifikoval medzinárodný dohovor zakazujúci prax vyplácania provízií, čím súčasne stopol aj údajné vyplácanie úplatkov Pakistanu.

Bývalý francúzsky protiteroristický sudca Marc Trévidic, ktorý atentát v Karáči vyšetroval, v rozhovore pre spravodajský portál France Info uviedol, že mnohým ľuďom sa nepáčilo, ako "sme snorili" pri vyšetrovaní finančného aspektu prípadu známeho ako aféra Karáči. Štát nechce, aby sa na verejnosť dostali dôkazy jeho veľkých zlyhaní, uviedol Trévidic.

Po rokoch vyšetrovania prípadu totiž vyšetrujúci sudcovia odhadujú, že takzvanej sieti K (narážka na kráľa Saudskej Arábie) bolo v podobe "neprimeraných" a "premrštených" provízií a "retroprovízií" vyplatených údajne až 300 miliónov eur, informoval portál Euronews.

Trévidic zdôraznil, že pravdu o pozadí tejto aféry chcú poznať najmä rodiny obetí a zranení v atentáte. Aj preto, ako napísal v utorok portál Actu.fr, sa niektorí z pozostalých žijúci v Normandii dostavili v pondelok pred súd v Paríži, kde sa v utorok začína vypočúvanie.

Ako informovala spravodajská stanica RFI, pred francúzsky súd v pondelok nepredstúpili páchatelia či objednávatelia atentátu v Karáči. Šestica mužov je totiž obvinená z toho, že boli zapletení do zneužívania finančných aktív v podobe systému vyplácania provízií, ktorého "stopnutie" malo po niekoľkých rokoch za následok atentát v Karáči - ako odvetu či pomstu.

V šestici mužov, ktorých od pondelka súdia v Paríži, sú traja politici: Nicolas Bazire (bývalý riaditeľ Balladurovej kampane), Renaud Donnedieu de Vabres (bývalý poradca ministra Léotarda), a Thierry Gaubert (vtedajší člen kancelárie ministra financií Nicolasa Sarkozyho).

Pred súd predstúpil aj jeden podnikateľ - Dominique Castellan, bývalý šéf medzinárodnej sekcie už bývalého vedenia zbrojárskeho lodiarskeho podniku DCN, ktorý sa medzičasom zmenil na Naval Group.

Na lavici obžalovaných sú aj dvaja sprostredkovatelia - francúzsky obchodník libanonského pôvodu Ziad Takieddine a španielsky sprostredkovateľ libanonského pôvodu Abdul Rahman el-Assir. Práve poslední dvaja mali z kontraktov za ponorky financovať Balladurovu prezidentskú predvolebnú kampaň.

Od kauzy tejto šestice sú odčlenené prípady Balladura a ministra obrany v jeho vláde Francoisa Léotarda, ktoré boli delegované na Súdny dvor republiky (CJR). Sudca Trévidic si však myslí, že Balladur a Léotard mali predstúpiť pred súd so šiestimi spolupodozrivými v prípade Karáči.

Léotard sa bude zodpovedať za to, že zosnoval skrytý systém v rámci zmlúv o predaji zbraní Pakistanu -- troch ponoriek triedy Agosta -- a troch fregát Saudskej Arábii. Léotard ako minister obrany v Balladurovej vláde vydal podľa obžaloby inštrukcie, aby tieto predaje mohli byť deficitné, pričom deficitné najmä z dôvodu pochybných provízií, uviedli francúzske médiá. Tieto peniaze potom šli na účet prezidentskej kampane.

Balladur sa bude zodpovedať za zneužitie týchto prostriedkov: ide o sumu vyše desiatich miliónov frankov (takmer dva milióny eur). Balladur sa počas výsluchov obhajoval napríklad tým, že od svojich podriadených žiadal, aby "zákony boli dodržané". Súčasne vyhlasoval, že "nemal prostriedky všetko kontrolovať."