Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi obvinenými bola aj sýrska plavkyňa Sára Márdíníová.
Autor TASR
,aktualizované Atény 13. januára (TASR) — Súd v Grécku zrušil v piatok obvinenia zo špionáže vznesené voči 24 humanitárnym pracovníkom vrátane sýrskej plavkyne Sáry Márdíníovej, ktorí sa podieľali na záchrane migrantov. Rozhodnutie odôvodnil procesnými chybami, ako napríklad chýbajúcimi prekladmi súdnych dokumentov či nedostatočným zabezpečením tlmočníkov pre obžalovaných, z ktorých až 17 sú cudzinci. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.
Aktivisti naďalej čelia vyšetrovaniu v súvislosti s ďalšími obvineniami — z obchodovania s ľuďmi, prania špinavých peňazí a podvodov. Súd ich v piatok zbavil aj obvinení z nezákonného využívania rádiových frekvencií, keďže zákon, podľa ktorého boli voči nim vznesené, bol medzičasom zrušený, píše AP.
Verdikt padol len niekoľko hodín po tom, ako Organizácia Spojených národov vyzvala grécke úrady, aby všetky obvinenia voči aktivistom stiahli. Európsky parlament označil tento súdny proces za dosiaľ "najväčší prípad kriminalizácie solidarity v Európe". Proces kritizovali aj mnohí ľudskoprávni aktivisti, ktorí ho považujú za politicky motivovaný. Namietali aj proti jeho naťahovaniu; začal sa totiž už v novembri 2021, no zakrátko bol odročený.
Sáru Márdíníovú, ktorá žila od roku 2015 v exile v Nemecku, zatkli spoločne s ďalšími aktivistami v roku 2018 na gréckom ostrove Lesbos, kde pracovala ako dobrovoľníčka pre grécku humanitárnu organizáciu ERCI. Ona sama všetky obvinenia popiera.
Márdíníová utiekla v auguste 2015 spoločne so svojou mladšou sestrou, neskôr olympijskou plavkyňou Jusrou, z Damasku do Európy. Riskantná cesta, počas ktorej využili aj svoje plavecké schopnosti, im trvala 35 dní. Obe sestry sa následne usadili v Berlíne, pričom ich príbeh sa nedávno stal námetom filmu Plavkyne (The Swimmers) od spoločnosti Netflix.
Sára Márdíníová po zadržaní v roku 2018 strávila vo väzení viac ako tri mesiace. Prepustili ju po tom, ako jej právnici zložili kauciu vo výške 5000 eur. Na piatkovom pojednávaní nebola prítomná, nakoľko grécke úrady jej podľa právneho zástupcu nepovolili návrat do Grécka.
V Grécku aktuálne čelí trestnému stíhaniu približne 50 humanitárnych pracovníkov. AFP uvádza, že trend v tomto smere nastavilo Taliansko, ktoré poskytovanie pomoci migrantom trestne stíha. Grécka konzervatívna vláda, ktorá je pri moci od roku 2019, sa zároveň snaží, aby bola krajina "menej atraktívna" pre migrantov. Súčasťou tejto stratégie je napríklad aj predĺženie dosiaľ 40-kilometrového múru na hraniciach s Tureckom o 80 kilometrov.
Aktivisti naďalej čelia vyšetrovaniu v súvislosti s ďalšími obvineniami — z obchodovania s ľuďmi, prania špinavých peňazí a podvodov. Súd ich v piatok zbavil aj obvinení z nezákonného využívania rádiových frekvencií, keďže zákon, podľa ktorého boli voči nim vznesené, bol medzičasom zrušený, píše AP.
Verdikt padol len niekoľko hodín po tom, ako Organizácia Spojených národov vyzvala grécke úrady, aby všetky obvinenia voči aktivistom stiahli. Európsky parlament označil tento súdny proces za dosiaľ "najväčší prípad kriminalizácie solidarity v Európe". Proces kritizovali aj mnohí ľudskoprávni aktivisti, ktorí ho považujú za politicky motivovaný. Namietali aj proti jeho naťahovaniu; začal sa totiž už v novembri 2021, no zakrátko bol odročený.
Sáru Márdíníovú, ktorá žila od roku 2015 v exile v Nemecku, zatkli spoločne s ďalšími aktivistami v roku 2018 na gréckom ostrove Lesbos, kde pracovala ako dobrovoľníčka pre grécku humanitárnu organizáciu ERCI. Ona sama všetky obvinenia popiera.
Márdíníová utiekla v auguste 2015 spoločne so svojou mladšou sestrou, neskôr olympijskou plavkyňou Jusrou, z Damasku do Európy. Riskantná cesta, počas ktorej využili aj svoje plavecké schopnosti, im trvala 35 dní. Obe sestry sa následne usadili v Berlíne, pričom ich príbeh sa nedávno stal námetom filmu Plavkyne (The Swimmers) od spoločnosti Netflix.
Sára Márdíníová po zadržaní v roku 2018 strávila vo väzení viac ako tri mesiace. Prepustili ju po tom, ako jej právnici zložili kauciu vo výške 5000 eur. Na piatkovom pojednávaní nebola prítomná, nakoľko grécke úrady jej podľa právneho zástupcu nepovolili návrat do Grécka.
V Grécku aktuálne čelí trestnému stíhaniu približne 50 humanitárnych pracovníkov. AFP uvádza, že trend v tomto smere nastavilo Taliansko, ktoré poskytovanie pomoci migrantom trestne stíha. Grécka konzervatívna vláda, ktorá je pri moci od roku 2019, sa zároveň snaží, aby bola krajina "menej atraktívna" pre migrantov. Súčasťou tejto stratégie je napríklad aj predĺženie dosiaľ 40-kilometrového múru na hraniciach s Tureckom o 80 kilometrov.
