Kodaň 30. septembra (TASR) - Dánsko sa v pondelok na Súdnom dvore Európskej únie (SDEÚ) zodpovedá z obvinení, podľa ktorých politika búrania prevažne menšinových štvrtí s cieľom podpory integrácie prispieva k rasovej diskriminácii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Severská krajina v roku 2018 predstavila kontroverzný plán, tzv. geto balík, ktorého cieľom bolo dosiahnuť radikálnu zmenu niektorých obytných zón vrátane zbúrania sociálnych bytov, aby tak došlo k rozptýleniu obyvateľstva.

Jadrom prípadu je však používanie potenciálne rasovo diskriminačného termínu "etnický pôvod", ktorým sa často označujú ľudia inej farby pleti v súvislosti s klasifikáciou štvrtí na getá, píše Reuters.

Dánsko označuje oblasti s viac ako 1000 obyvateľmi ako getá, pokiaľ v nich tvoria vyše 50 percent "prisťahovalci a ich potomkovia z krajín mimo Západu" a pokiaľ spĺňajú aspoň dve ďalšie kritéria týkajúce sa vzdelania, príjmu, kriminality či zamestnanosti.

Dánsky súd v roku 2023 požiadal o SDEÚ o stanovisko, aby mohol rozhodnúť, či má pojem "etnický pôvod" zahŕňať aj "nezápadný" pôvod, a ak áno, či je to diskriminačné.

Viac ako desať obyvateľov obytnej štvrte Mjölnerparken v Kodani podalo v roku 2020 žalobu na dánske ministerstvo sociálnych vecí po tom, čo sa museli vysťahovať.

Právnik obyvateľov uviedol, že žalobcovia sa cítia stigmatizovaní. "Cítia sa urazení tým, že ich v každodennej reči, v legislatíve, vo všetkých politických návrhoch, ktoré sa toho týkajú, označujú ako obyvateľov get," ozrejmil právnik.

Dánske ministerstvo sociálnych vecí sa k záležitosti bezprostredne nevyjadrilo s tým, že nekomentuje prebiehajúce prípady.

Keď SDEÚ dospeje k záveru, prípad sa opätovne vráti na dánsky súd, ktorý určí, ako sa rozhodnutie bude uplatňovať.