Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre 28 obžalovaných prokurátori navrhujú rôzne tresty odňatia slobody, aj doživotie.
Autor TASR
Ankara 7. decembra (TASR) - Trestný súd v tureckej metropole Ankara prijal v piatok obžalobu v prípade vraždy ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova spred dvoch rokov. Termín začiatku súdneho procesu vytýčil na 8. januára 2019.
Podľa obžaloby stojí za vraždou z decembra 2016 hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile. Turecké úrady toto hnutie označujú ako Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ). Vrahom bol turecký policajt, ktorého na mieste činu zlikvidovali. Podľa obžaloby bol napojený na FETÖ.
Pre 28 obžalovaných vrátane samotného Gülena prokurátori navrhujú rôzne tresty odňatia slobody, aj doživotie. Dotyčné osoby sú obžalované z porušenia ústavného poriadku, členstva v ozbrojenej teroristickej skupine a vraždy s teroristickým úmyslom. Dvanástim z nich nedokázali priamu účasť na vražde, budú sa však zodpovedať z členstva v ozbrojenej teroristickej skupine.
Ako informovala agentúra Anadolu, podľa obžaloby členovia FETÖ zosnovali atentát - pôvodne naplánovaný na jún 2016 - ako provokáciu, ktorej cieľom bolo poškodiť vzťahy medzi Tureckom a Ruskom ešte pred pokusom o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016 a zasiať chaos v krajine.
Karlova chceli pôvodne zavraždiť 27. júna 2016 na podujatí pre zahraničných hodnostárov. Akciu však zrušili, keďže Karlov sa na podujatí nemohol zúčastniť, tvrdí prokuratúra.
Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne postrelený 19. decembra 2016, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.
Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš. Ten po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.
K zodpovednosti za vraždu Karlova sa vtedy prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy predtým ako Front an-Nusra.
Ankara obviňuje Gülena, ktorý žije v exile v USA od roku 1999, aj z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016. Najdramatickejšia bola situácia v Istanbule a Ankare. Počas prevratu prišlo o život 251 ľudí a takmer 2200 utrpelo zranenia.
Turecko žiada o vydanie Gülena, ktorý však akúkoľvek svoju účasť na pokuse o prevrat popiera.
V Turecku po pokuse o prevrat prebiehajú politické čistky. Tieto zásahy kritizovali západní spojenci Turecka. Kritici prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ho obviňujú, že zmarený puč využíva ako dôvod na potláčanie opozície. Turecko tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné v súvislosti s hrozbami pre národnú bezpečnosť.
Podľa obžaloby stojí za vraždou z decembra 2016 hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile. Turecké úrady toto hnutie označujú ako Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ). Vrahom bol turecký policajt, ktorého na mieste činu zlikvidovali. Podľa obžaloby bol napojený na FETÖ.
Pre 28 obžalovaných vrátane samotného Gülena prokurátori navrhujú rôzne tresty odňatia slobody, aj doživotie. Dotyčné osoby sú obžalované z porušenia ústavného poriadku, členstva v ozbrojenej teroristickej skupine a vraždy s teroristickým úmyslom. Dvanástim z nich nedokázali priamu účasť na vražde, budú sa však zodpovedať z členstva v ozbrojenej teroristickej skupine.
Ako informovala agentúra Anadolu, podľa obžaloby členovia FETÖ zosnovali atentát - pôvodne naplánovaný na jún 2016 - ako provokáciu, ktorej cieľom bolo poškodiť vzťahy medzi Tureckom a Ruskom ešte pred pokusom o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016 a zasiať chaos v krajine.
Karlova chceli pôvodne zavraždiť 27. júna 2016 na podujatí pre zahraničných hodnostárov. Akciu však zrušili, keďže Karlov sa na podujatí nemohol zúčastniť, tvrdí prokuratúra.
Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne postrelený 19. decembra 2016, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.
Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš. Ten po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.
K zodpovednosti za vraždu Karlova sa vtedy prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy predtým ako Front an-Nusra.
Ankara obviňuje Gülena, ktorý žije v exile v USA od roku 1999, aj z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016. Najdramatickejšia bola situácia v Istanbule a Ankare. Počas prevratu prišlo o život 251 ľudí a takmer 2200 utrpelo zranenia.
Turecko žiada o vydanie Gülena, ktorý však akúkoľvek svoju účasť na pokuse o prevrat popiera.
V Turecku po pokuse o prevrat prebiehajú politické čistky. Tieto zásahy kritizovali západní spojenci Turecka. Kritici prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ho obviňujú, že zmarený puč využíva ako dôvod na potláčanie opozície. Turecko tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné v súvislosti s hrozbami pre národnú bezpečnosť.
