Štrasburg 15. januára (TASR) - Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová čelila v stredu popoludní otázkam poslancov Európskeho parlamentu (EP) v rámci niekoľkohodinovej rozpravy zameranej na európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Slovenský europoslanec Richard Sulík (SaS) pre TASR pri tejto príležitosti uviedol, že EÚ by mala byť menej štedrá voči Ukrajine a zvyšku sveta a viac sa zamerať na svoje domáce problémy.

Sulík, ktorý v EP zastupuje skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) pripomenul, že podľa jeho názoru je pre EÚ nebezpečné "naslepo" sa angažovať na Ukrajine, ktorej sme už venovali miliardy eur, najmä na zabezpečenie dodávok plynu.

"Ukrajina bude pre EÚ druhé Grécko. Už niekoľko miliárd eur išlo z európskych peňazí, a to vo forme plynu. A pôjde ďalej. Chápem, že ukrajinský národ tieto zdroje potrebuje, ale takýchto krajín je na svete možno aj 100. Europoslanci, ktorí za nás rozhodujú, si musia uvedomiť, že EÚ ani zďaleka nemá na to, aby zachránila všetky štáty sveta," upozornil Sulík.

Poslanec v tejto súvislosti dodal, že EÚ samotná má strašne veľa problémov, od vysokej miery nezamestnanosti až po stagnáciu v hospodárstve, a preto by sa únia mala venovať radšej týmto problémom než zachraňovať zvyšok sveta.

EÚ, ktorá je najväčším donorom v rámci rozvojovej pomoci v celosvetovom meradle, argumentuje, že táto pomoc je podmienená reformami, udržateľným rozvojom a demokratizáciou, snahou o budovanie stability na svojich hraniciach. Sulík upozornil, že účinnejšie by bolo vonkajšie hranice EÚ dobre strážiť ako krajiny vo svojom susedstve dotovať.

"Hranice s Ukrajinou treba riadne strážiť, tak ako aj južné hranice, v Taliansku alebo Španielsku, kde je veľké množstvo utečencov. Ale nie platiť všetkým všetko naokolo. S tým európski daňoví poplatníci nikdy nesúhlasili," skonštatoval poslanec.

Sulík zároveň vyslovil pochybnosti, či miliardové pôžičky, ktoré Brusel sprostredkúva Ukrajine, budú niekedy splatené. Dodal, že za skutočnosť, že tento štát je v dezolátnom stave si môžu Ukrajinci sami, lebo za posledných 20 rokov volili "gaunerské vlády". Tak isto ako Gréci, ktorí po dobu 30 rokov volili vlády rozdávajúce peniaze a zvyšujúce dlh krajiny. A za túto situáciu by podľa neho nemali doplácať európski daňovníci.

Skutočnosť, že EÚ je najväčším svetovým donorom z hľadiska rozvojovej pomoci, Sulík považuje za výsmech. Tvrdí, že často táto forma pomoci ide do nesprávnych rúk, nabalia sa pri tom podvodníci a korupčníci, a stáva sa, že vlády štátov, ktorým EÚ pomáha, zneužijú túto pomoc voči vlastným občanom.

"Európska únia má obrovské dlhy. Poskytujeme rozvojovú pomoc, ale za cenu ešte väčších dlhov. A kým robíme dlhy, nemáme čo pomáhať iným," domnieva sa Sulík. Je zástancom "pribrzdenia" rozvojovej politiky EÚ a tvrdí, že kým má únia problémy sama so sebou, nemôže pomáhať vždy a všetkým na svete:

"Nemyslím si, že ak by EÚ prestala zohrávať úlohu najväčšieho darcu na svete, Európe by hrozila izolácia. Naopak, ak EÚ finančnú pomoc pre iné krajiny a regióny sveta nezníži, podľa neho to povedie k ešte väčším dlhom. A čím bude mať EÚ viac dlhov, tým viac to bude ohrozovať spoločnú menu euro."