Maďarské Národné zhromaždenie 26. februára zvolilo za nového prezidenta republiky doterajšieho predsedu Ústavného súdu (AB) Tamása Sulyoka.
Autor TASR
Budapešť 4. marca (TASR) - Tamás Sulyok, ktorého maďarský parlament 26. februára zvolil za nového prezidenta republiky, odstúpil z postu predsedu Ústavného súdu (AB). Uviedol to v pondelok pre server hvg.hu ústavný súd, ktorý zároveň poznamenal, že k minulosti svojho otca sa Sulyok zatiaľ neželá vyjadriť, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Budúca hlava štátu podľa tohto servera predtým o svojom otcovi uviedla, že ho v roku 1946 v neprítomnosti odsúdil ľudový súd na smrť, pretože sa ako rozvodový právnik ujal prípadu ženy, ktorej manžel sa neskôr stal mestským tajomníkom komunistickej strany v Székesfehérvári.
Rozsudku, ktorý Tamás Sulyok označil za "zúčtovanie a pomstu", sa jeho otec vyhol len tak, že sa desať rokov bez dokladov skrýval v inej časti krajiny.
Na Sulyokove tvrdenie však vrhlo iné svetlo vyjadrenie historika Lászlóa Karsaiho, ktorý na hvg.hu napísal, že jediné, čo je v tomto príbehu pravdivé, je meno Sulyokovho otca a fakt, že bol právnikom v Székesfehérvári.
Podľa Karsaia otca novej hlavy štátu nikdy nikto neodsúdil na smrť. Pravdou je, že Lászlóa Sulyoka hľadala polícia, pretože chcela objasniť jeho rolu v hnutí fašistických Šípových krížov (Nyilasok), presnejšie v malej strane nacistického kolaboranta Bakyho-Pálffyho.
Po Karsaiovi reagoval na kauzu minulosti otca budúceho prezidenta aj historik Krisztián Ungváry. V príspevku pre server telex.hu okrem iného uviedol, že tieto klamstvá by neboli potrebné, keby sa Sulyok nesnažil vykresliť seba a svojho otca ako obete komunizmu.
Ungváry tiež napísal, že sa nenašli žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, že László Sulyok bol akýmkoľvek spôsobom zapojený do holokaustu alebo do neskoršieho prevzatia moci Šípovými krížmi, takže neexistujú ani údaje o jeho sledovaní štátnou bezpečnosťou. Avšak v prípade osôb s minulosťou týkajúcou sa fašistického hnutia či národnosocialistickou minulosť bolo bežné, že sa takéto údaje nezachovali.
Zistenia historika spochybňujú aj príbeh Tamása Sulyoka, že štátna bezpečnosť sledovala jeho rodinu aj v 80. rokoch. Upozornil aj na fakt, že ak niekoho sledovala štátna bezpečnosť ako skompromitovaného krajného pravičiara, tak jeho syn nemal šancu stať sa právnikom, pretože by ho na právnickú fakultu jednoducho neprijali.
"Príbeh v podaní Tamása Sulyoka je nereálny. Nemožno myslieť na nič iné než na to, že Sulyokove nepravdy sú aj vedomými klamstvami," uzavrel Ungváry.
Maďarské Národné zhromaždenie 26. februára v tajnom hlasovaní hlasmi poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP zvolilo za nového prezidenta republiky doterajšieho predsedu Ústavného súdu (AB) Tamása Sulyoka. Parlamentné frakcie Demokratická koalícia (DK), Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Párbeszéd (Dialóg) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu.
Sulyok úrad prezidenta prevezme 5. marca.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Budúca hlava štátu podľa tohto servera predtým o svojom otcovi uviedla, že ho v roku 1946 v neprítomnosti odsúdil ľudový súd na smrť, pretože sa ako rozvodový právnik ujal prípadu ženy, ktorej manžel sa neskôr stal mestským tajomníkom komunistickej strany v Székesfehérvári.
Rozsudku, ktorý Tamás Sulyok označil za "zúčtovanie a pomstu", sa jeho otec vyhol len tak, že sa desať rokov bez dokladov skrýval v inej časti krajiny.
Na Sulyokove tvrdenie však vrhlo iné svetlo vyjadrenie historika Lászlóa Karsaiho, ktorý na hvg.hu napísal, že jediné, čo je v tomto príbehu pravdivé, je meno Sulyokovho otca a fakt, že bol právnikom v Székesfehérvári.
Podľa Karsaia otca novej hlavy štátu nikdy nikto neodsúdil na smrť. Pravdou je, že Lászlóa Sulyoka hľadala polícia, pretože chcela objasniť jeho rolu v hnutí fašistických Šípových krížov (Nyilasok), presnejšie v malej strane nacistického kolaboranta Bakyho-Pálffyho.
Po Karsaiovi reagoval na kauzu minulosti otca budúceho prezidenta aj historik Krisztián Ungváry. V príspevku pre server telex.hu okrem iného uviedol, že tieto klamstvá by neboli potrebné, keby sa Sulyok nesnažil vykresliť seba a svojho otca ako obete komunizmu.
Ungváry tiež napísal, že sa nenašli žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, že László Sulyok bol akýmkoľvek spôsobom zapojený do holokaustu alebo do neskoršieho prevzatia moci Šípovými krížmi, takže neexistujú ani údaje o jeho sledovaní štátnou bezpečnosťou. Avšak v prípade osôb s minulosťou týkajúcou sa fašistického hnutia či národnosocialistickou minulosť bolo bežné, že sa takéto údaje nezachovali.
Zistenia historika spochybňujú aj príbeh Tamása Sulyoka, že štátna bezpečnosť sledovala jeho rodinu aj v 80. rokoch. Upozornil aj na fakt, že ak niekoho sledovala štátna bezpečnosť ako skompromitovaného krajného pravičiara, tak jeho syn nemal šancu stať sa právnikom, pretože by ho na právnickú fakultu jednoducho neprijali.
"Príbeh v podaní Tamása Sulyoka je nereálny. Nemožno myslieť na nič iné než na to, že Sulyokove nepravdy sú aj vedomými klamstvami," uzavrel Ungváry.
Maďarské Národné zhromaždenie 26. februára v tajnom hlasovaní hlasmi poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP zvolilo za nového prezidenta republiky doterajšieho predsedu Ústavného súdu (AB) Tamása Sulyoka. Parlamentné frakcie Demokratická koalícia (DK), Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Párbeszéd (Dialóg) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu.
Sulyok úrad prezidenta prevezme 5. marca.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)